Share

Za architektúrou do Amsterdamu

Za architektúrou do Amsterdamu

Architekt, čo nesleduje tvorbu konkurencie, je ako spisovateľ, čo nečíta knihy. Nemysliteľné! My v ITB sme, našťastie, „sčítaní“ viac než dosť. Pravidelne vyrážame za krásami európskej architektúry, lebo sme presvedčení, že výnimočné diela našej brandže nestačí obdivovať cez obrázkový Google, treba ich vidieť, cítiť a zažiť. V septembri sme sa takto dotkli Amsterdamu.

Mesto rozprestierajúce sa na vode sme navštívili počas sychravej jesene, ale ani dážď z nás neodplavil nadšenie zo spoznávania a čas na amsterdamských kanáloch sme si užili na maximum.

Bývali sme v pôvabnej štvrti Jordaan, dodnes nasiaknutej historickou patinou. Odtiaľto sme denne podnikali výlety – prevažne na bicykloch – po stopách lokálnych architektonických dominánt.

V developmente Westerdok nás zaujala rôznorodosť architektonického výrazu rezidenčného bývania, teda niečo, čo sa snažíme aplikovať aj v našich projektoch. Po ceste sme si nenechali ujsť ikonu architektúry od ateliéru MVRDV – SILODAM na náprotivnej strane prístavu Houthaven – Ponsteiger, jedinečný bytový dom s premostením. IJdock vynikne v akomkoľvek počasí, nás si získal svojou skulpturálnosťou.

O tom, že aj „obyčajná“ stanica môže byť invenčne zhotoveným priestorom, sme sa presvedčili pri naloďovaní na kompu zo zastávky Amsterdam Central, ktorá stojí za pozornosť ako dobrý príklad hightech architektúry.

Po vode sme smerovali do Amsterdam Noord, za kultúrou do EYE Film Museum, čo je stavba, akú v severnom prístave (Oosterdok) neprehliadnete. Oosterdok nás víta z hmly vystupujúcou loďou vedeckého múzea Nemo z pera architekta Renza Piana.

Pár dní po našom prílete sa vyjasnilo, čo sme hneď využili na brázdenie ulíc na dvoch kolesách. Cyklistika patrí k Amsterdamu ako tulipány, domáci majú túto formu prepravy v krvi. Ani nám dlho netrvalo, kým sme sa zžili s rozumne navrhnutými miestnymi cyklotrasami a na bicykloch sme sa vybrali spoznávať miestne ostrovčeky Java a Borneo.

Míňali sme pri tom typickú architektúru tamojšej lokality – rezidenčné a administratívne projekty zvučných mien, napríklad Hansa Kollhoffa. Prostrediu tiež dodáva nezameniteľný výraz „Veľryba“ – apartmánový dom The Whale.

V časti Amsterdam Zuid pokračovali ukážky hodné zápiskov do bedekra architekta. Mimoriadne nás zaujala budova sirotinca z roku 1955 od architekta Alda van Eycka.

V predposledný deň nášho amsterdamského výletu sme mali tú česť byť hosťami Kamiela Klaasseho, renomovaného holandského architekta a jedného zo zakladateľov ateliéru NL Architects, ktorý patrí medzi top 10 najprestížnejších architektonických firiem v celej krajine.

Pozvanie do kancelárií NL Architects nie je z tých, aké dostávate každý druhý deň. Vďačíme zaň realizačnému tímu Dní architektúry a dizajnu (DAAD). Tatiana Kollárová, Ladislav Kollár a Štefan Polakovič, ktorí zastrešujú DAAD, majú výborné znalosti o holandskej architektonickej scéne a osobne sa poznajú s majiteľmi NL Architects. Keď nás oslovili s nápadom stretnúť sa s tamojšou architektonickou elitou, neváhali sme.

Kamiel nás previedol priestormi ateliéru a nad modelmi zrealizovaných projektov nám priblížil ich genézu. Čím hlbšie sme sa vnárali do tém tvorby, realizácie a financovania projektov, tým bolo zjavnejšie, že dynamika debaty sa posúva. Už nestáli oproti sebe slovenskí žiaci a holandský učiteľ, ale svojbytné architektonické osobnosti, ktoré spoločne dospeli k zisteniu, že riešia tie isté problémy. Tak ako u nás, aj u Holanďanov prebieha zo strany architekta priam až boj o udržanie sa pri projekte od začiatku do konca, aby bolo zabezpečené, že prvotná myšlienka ostane zachovaná v konečnej realizácii.

Popri výmene skúseností bolo pre nás prínosné aj zdieľanie odlišných prístupov k tvorbe. Architekti sú v zásade dosť výrazné individuality s vlastným názorom na to, ako by dobrá architektúra mala vyzerať. Uviesť odlišné postoje do vzájomnej konfrontácie je vždy ako zrážka dvoch kreatívnych svetov. Výsledkom takejto ideovej explózie je kopec nových inšpirácií – pre obe strany.

Návšteva holandských „kolegov“ sa, samozrejme, neobišla bez prehliadky ich projektu. Prešli sme sa jednou z desiatich nízkopodlažných budov situovaných v obytnom komplexe Funenpark. Každá z budov má rovnaký počet metrov kubických, ale iný počet podlaží, šírku a hĺbku. Blok K, ktorý sme videli my, má zvlnenú zatrávnenú strechu s utopenými strešnými pátiami.

Komplex pozostáva z obytných blokov integrovaných do parku, tvoreného 170 agátmi. Absencia áut, atypické tvarovanie dlažby chodníkov a otvorené záhrady v styku s prízemnými bytmi podporujú atmosféru bývania v bujne rastúcej zeleni. Navyše, celý blok je uzavretý, a tak vytvára tichý park pre voľný a bezpečný pohyb všetkých jeho obyvateľov.

Koncept bývania v parku podporuje utužovanie komunity, kde sa susedia navzájom poznajú a spoluvytvárajú svoje obytné prostredie, čo je téma, ktorú opakovane rozvíjame aj my. Poznanie, ako skvele tento koncept funguje v medzinárodne oceňovanom projekte, nás len utvrdilo v tom, že na Slovensko prinášame solídnu kvalitu, ktorá nepodlieza latku svetového formátu.