Genius loci alebo duch miesta je vyjadrením jedinečnosti atmosféry, daností aj spojitostí s históriou pre určité miesto či lokalitu. Je to stopa, ktorou miesto dýcha, jeho príbeh a história. Väčšina obyvateľov Dúbravky o čerešňovej histórii a geniu loci svojho bydliska zrejme ani nemá vedomosť. Dúbravka bola kedysi obec, kde sa darilo ovocinárstvu a čerešne sa vyvážali až do Prahy. Najväčší rozsah nadobudol vývoz po prvej svetovej vojne, keď sa stali významnou obchodnou komoditou, ktorá vylepšovala rozpočet mnohých rodín. Veľké sady boli aj v chotárnej časti Krčace, čo je dnešná lokalita projektu Čerešne. Oberačky aj samotný vývoz boli vážnou spoločenskou udalosťou – v bratislavskej Dúbravke si dokonca dodnes pravidelne pripomínajú tradíciu a históriu pestovania a zberu čerešní na tzv. Čerešňovom juniálese.

Priestorové súvislosti
Dúbravka, ako samostatná obec, si po niekoľko storočí zachovávala vidiecky ráz, ktorý sa tu uchoval aj po pripojení obce k Bratislave v roku 1946. Podstatnejšie zmeny nastali až v sedemdesiatych rokoch rozsiahlou výstavbou prevažne panelových stavieb. Sídlisko so 14 300 bytmi kontrastovalo nielen s okolitou prírodou, s romantickými chodníkmi, pozoruhodnou flórou a faunou, ale aj so zachovalými historickými pamiatkami a ďalšími pozoruhodnosťami. V súčasnosti je Dúbravka modernou časťou mesta s dostupnou, pomerne bohatou občianskou vybavenosťou a blízkymi rekreačnými plochami, čo z neho v ostatných rokoch robí vyhľadávané miesto pre bývanie. Veď nakoniec Dúbravka a Karlova Ves neboli úplne obyčajné sídliská! Koncom šesťdesiatych rokov boli plánované ako vzorové satelitné mestá voči Bratislave. Urbanistická koncepcia satelitných miest bola v tom období pomerne rozšírená. Jasne založená osnova Dúbravky, ovplyvnená morfológiou terénu a dnes už určená aj líniou diaľnice, dáva predpoklady pre jej rozširovanie hlavne severojužným smerom. Bytový komplex Čerešne postupne vzniká na juhu Dúbravky, na mieste pôvodnej záhradkárskej oblasti v kontakte s lesným masívom Sitiny a urbanisticky akceptuje napojenie na prostredie, keď sa komplex otvára smerom k lesoparku a futbalovému športovému areálu. Architekti po realizácii prvej etapy projektu Čerešne, keď do svahovitého terénu vložili prvé dve línie domov, pokračujú v druhej etape ďalšími dvoma líniami s ukončením akcentujúcou 17-podlažnou vežou v najnižšom bode pozemku. Krivky línií domov aj v druhej etape svojím tvarom sledujú tvarové usporiadanie terénu, medzi domami vznikajú pohodlné a príjemné susedské priestory, ktoré smerom k budúcim líniám celého komplexu tohto projektu ponechávajú priehľadnosť i priechodnosť a po realizácii kompletného projektu (plánovaná je aj tretia etapa) avizujú vznik ešte bohatšieho architektonického prostredia. Projekt Čerešne vzniká teda postupne, v etapách realizovaných jedným investorom. Jednotlivé etapy sú medzi sebou koordinované a vzniká tak logický urbanistický celok. Realizáciou každej ďalšej etapy dochádza k prepojeniu existujúcich dopravných i peších trás a verejných i poloverejných priestorov. Druhá etapa – projekt Čerešne Lake – urbanisticky nadväzuje na predchádzajúcu etapu realizovaného obytného súboru (Čerešne Living) a pokračuje s tvorbou otvorených vnútroblokov s peším prepojením naprieč celým súborom objektov oboch etáp, čo definuje urbanistický zámer komplexnosti súboru Čerešne – akési pomyselné previazanie čerešní do jedného strapca.

Architektúra
Pri nie tak dávnom štúdiu podkladov a rešeršovaní pre recenziu prvej etapy rezidenčnej štvrti Čerešní som pri skladaní mozaiky informácií o bytovom komplexe, o čerešňovej minulosti Dúbravky a o pohľade architektov/developerov na súčasné bývanie potrebovala vnútorne pre seba nájsť ideu, ktorá napĺňa architektúru komplexu a spája ju do jedného celku, keďže architektonický výraz jednotlivých domov prvej etapy obytnej štruktúry bol pomerne rôznorodý. Dnes siahli architekti po umiernenejšom architektonickom jazyku. Farebnosť a materialita zostávajú tón v tóne v palete béžových a sivých odtieňov a zjednocuje sa čiastočne aj forma zábradlí, lodžií a balkónov. Napriek tomu majú všetky budovy v nových Čerešniach svoju identitu, atmosféru a niečo, čo tvorí ich špecifický dizajn. Neopakuje sa tu rovnaký typ architektúry. Raz sú to lodžie, inokedy odvážne vysunuté dosky balkónov, niekde pozdĺžne pásy balkónov s tieniacimi posuvnými prvkami, ktoré dávajú domom ich špecifický charakter.

Dispozícia
Hmotovým riešením sa Čerešne od zástavby pôvodných sídlisk odlišujú a fasády objektov, zámerne členitejšie, takisto deklarujú snahu architektov o odbúranie anonymity monotónnych obytných komplexov aj o individuálny prístup k riešeniu dispozícií jednotlivých bytov. Vnútorné usporiadanie objektov je rôzne. V zásade je tvorené piatimi komunikačnými jadrami so vstupom z ulice, z vnútorného dvora alebo zo spoločnej garáže. V tomto bol pre architektov určite veľkou výhodou terén, kedy sa do podzemných garáží dá vstupovať priamo z ulice, bez použitia priestorovo náročných rámp. Objekty disponujú bytovými jednotkami kategórie od 1-izbových až po 5-izbové byty a byty s predzáhradkami, ktoré sú v najvyššej línii domov riešené ako mezonety. Zároveň aj orientácia domov dlhšími fasádami vo východno-západnom smere prispieva ku kvalitným bytovým dispozíciám. Byty majú zabudovaný rozvod pre napojenie klimatizácie a v prípade záujmu sú vytvorené priestory pre umiestnenie vonkajších jednotiek pre jednotlivé byty. Domy sú riešené vo forme bodových bytových domov, v kombinácii s chodbovým riešením. Architekti pokračujú aj vo flexibilite pri návrhoch spoločných priestorov. Tak ako v prvej etape, tak aj v tejto druhej bolo dôvodom vytvorenie podmienok pre vznik komunity, ktorá by mala v nových susedstvách fungovať. Komunitný duch celého areálu posilňuje samotná diverzita vnútroblokov, ale aj riešenie vertikálnych komunikačných jadier v niektorých domoch. Horná línia má dispozičné riešenie založené na báze chodbového bytového domu s otvorenými komunikačnými jadrami, ktoré majú na jednotlivých podlažiach integrované terasy pre malé stretnutia alebo hry detí. Úmerne tomu sú terasy vybavené architektmi navrhnutým mobiliárom, čo je umožnené práve z dôvodu, že architekti sú súčasne aj developermi projektu. Vnútrobloky vytvárajú komplex zón vymedzených na oddych a voľný čas pre rôzne vekové kategórie.

Udržateľnosť
V prudkom svahu celého územia rezidenčnej štvrte osadili architekti umne jednotlivé domy viac-menej na rovine a v teréne ich prepojili polootvorenými dvormi, ktorých detailný návrh a realizácia boli súčasťou projektu. Pri uvažovaní o udržateľnosti je to jednoznačná výhoda a podpora projektu v tomto smere. Pri udržateľnosti projektu v zmysle univerzálneho navrhovania pre všetkých je terén, samozrejme, prekážkou. V tomto prípade sú všetky úrovne vnútroblokov prístupné aj výťahmi z garáží a cez jednotlivé komunikačné jadrá domov. Pri vnútrobloku s najväčším výškovým rozdielom je s citom použité nielen schodisko, ale aj chodník so sklonom rampy. Tento je síce bez akejkoľvek medzipodesty, ale je nápomocný pri pohybe v teréne. Adaptabilné byty taktiež neboli témou v riešení tejto rezidenčnej štvrte, ale napriek tomu pri pomerne veľkoryso riešených dispozíciách kúpeľní s integrovaným WC má veľa bytov možnosť úpravy s adaptáciou bytu na bezbariérové používanie.

A na záver – čerešne
Práca s motívom čerešní prestupuje objektami aj v interiéri. Opäť tak, ako to je v prvej etape, tak aj v druhej etape Čerešní ide o identifikáciu jednotlivých domových vstupov a komunikácií. Architekti aj tu využili prácu s výtvarným dielom a každá sekcia má vlastnú identitu komunikačného jadra vo forme mozaiky či reliéfu vo vstupnej hale s rôznou farebnosťou a mierou abstrakcie motívu čerešní. Novovznikajúca rezidenčná štvrť je definovaná špecifickým architektonickým rukopisom, s rozsiahlou zelenou oddychovou zónou, so službami, s ihriskami, vodnou plochou, a to všetko v kombinácii s úmerným množstvom mestotvorných prvkov. Táto moderná obytná štvrť inšpirovaná svetovými trendmi rezidenčného developmentu povyšuje Dúbravku k premene na plnohodnotnú udržateľnú a atraktívnu mestskú časť.

Kompletný článok si prečítajte kliknutím na odkaz nižšie.
Článok bol vydaný v časopise PROJEKT 03/2023.