Architektúra a urbanizmus vznikajúceho fenoménu Čerešní potvrdzujú ambíciu priniesť rezidenčnej architektúre Bratislavy a Slovenska riešenie, ktoré kombinuje rôznorodé priestorové, mestotvorné, krajinárske a staviteľské aspekty výstavby obytnej zástavby súčasného životného štýlu Európana v 21. storočí.

Projekt developmentu ITB a architektov Šebo – Lichý Čerešne City na Poliankach v Dúbravke sa začal v roku 2016. V tom čase bola táto vstupná časť Dúbravky na pomedzí dopravných komunikácií na severnom prístupe od Záhoria a Českej republiky opustená a v zlom stave. Potenciálna brána Bratislavy bola tvorená nevzhľadnou a zanedbanou kolóniou neudržiavaných záhrad, neprístupné územie teplovodu bolo zarastené náletovou zeleňou a burinou s nulovým sociálnym, mestotvorným alebo rekreačným potenciálom. Developer tu naplánoval polyfunkčný súbor s prevahou bývania, založený okolo centrálneho, parkovo upraveného dvora. Už prvá etapa naznačila, že by malo ísť o celkom príjemnú zástavbu s veľkým dôrazom na komunitu.

Nová časť rezidenčnej štvrte Čerešne Lake, rozvíjajúceho sa distriktu Čerešne, reprezentuje súčasnú architektúru mestského bývania, ktorú charakterizuje kombinácia kvalít charakteru tradičného uzavretého bloku novodobej zástavby industriálneho veľkomesta a rozvoľnenej modernistickej zástavby záhradného mesta posledných 150 rokov. Architektúra a urbanizmus vznikajúceho fenoménu Čerešní tak potvrdzujú ambíciu priniesť rezidenčnej architektúre Bratislavy a Slovenska riešenie, ktoré kombinuje rôznorodé priestorové, mestotvorné, krajinárske a staviteľské aspekty výstavby obytnej zástavby súčasného životného štýlu Európana v 21. storočí v čase zvyšujúcich sa nárokov obyvateľov na životné prostredie v meniacich sa ekonomických, kultúrnych a environmentálnych podmienkach.

Mesto ako fenomén civilizačného rozvoja 19. a 20. storočia charakterizuje organizovaná bloková zástavba vypĺňajúca geometricky štruktúrovanú uličnú sieť. Nový raster ulíc reagoval na rastúcu verejnú dopravu a motorizovanú mobilitu obyvateľstva, ktorému v prvej polovici 20. storočia začali konkurovať novo romantické idey záhradného mesta a rozvoľnená modernistická zástavba inšpirovaná Le Corbusierovými zásadami žiariaceho mesta nového životného štýlu. Európsky urbanizmus tak osciloval medzi historickou stredovekou organickou zástavbou stredovekých miest, revolučne sa rozvíjajúcimi industriálnymi mestami a predmestskými štruktúrami voľne stojacej bytovej zástavby odvolávajúcej sa na pokrokové manifesty moderny vyhovujúce novej stavebnej výrobe a priemyslovej prefabrikácii. Koniec 20. storočia však priniesol post-modernú kritickú revíziu urbanistických ideí 20. storočia a rehabilitoval estetiku a génia loci starobylého uličného priestoru miest.

Súčasné koncepty mesta hybridizujú rôznorodé mestské koncepty a mestotvorné kvality blokovej aj rozvoľnenej zástavby, utlmujú dopravu, revitalizujú mestský parter a aktivizujú sociálne aspekty verejného urbánneho priestoru. Súčasné mesto na bývanie ukrýva a minimalizuje statickú dopravu a transformuje dopravný uličný priestor a urbánny medzipriestor medzi domami na aktívne sociálne prostredie spoločenskej interakcie a zdieľania voľného času. Krédom novovznikajúcej bratislavskej štvrte Čerešne tak bolo urbanizovať zanedbané územie architektonickým plánom kombinujúcim vlastnosti uzavretého a otvoreného bloku s výhodami otvoreného a uzavretého stavebného urbanizmu.

Úvodná etapa projektu prvého mestotvorného bloku Čerešne s výraznou čiernou vežou nárožia a dynamickou, horizontálne štruktúrovanou bytovou tektonikou bola prijatá verejnosťou dobre a našla si svojich klientov, ktorí sa už vo svojich bytoch zabývali. Dvor blokového medzi-priestoru sa stal obľúbeným miestom pre rezidentov, ktorí aktívne využívajú jeho komunitné priestory. Prvé obytné prostredie Čerešní bolo dotvorené umeleckým dielom – parametricky navrhovanou architektonickou štruktúrou symbolizujúcou vstupný portál novovznikajúcej štvrte, ktoré vzniklo ako výsledok študentskej súťaže českých a slovenských architektonických škôl. V prvej etape výstavby tak vzniklo prvých 178 bytov s čiastočnou občianskou vybavenosťou v jednopodlažnej podnoži pri ulici Polianky, ktorá sa ale v ďalších etapách rozvoja územia bude rozširovať o nové a komplexne riešené prevádzky verejného uličného priestoru.

Čerešne Lake nadväzuje na urbanistickú štruktúru obytného komplexu Čerešne, ktorou ateliér Šebo Lichý architekti pokračuje v nastolenom trende dosahovania kvality trvalo udržateľného mestského prostredia. V celom komplexe je rozvíjané viacpodlažné a málopodlažné bývanie v rozmanitosti hromadných a individuálnych foriem bývania, pričom každý dom má individuálny a originálny architektonický dizajn. Šesť líniovo usporiadaných obytných domov rešpektujúcich vrstevnice svahovitého terénu vytvára tri vnútorné dvory s diferencovanými programami voľnočasových, oddychových a outdoorových aktivít pre obyvateľov jednotlivých obytných blokov. Architektúra každého domu je diferencovaná vzhľadom ku konfigurácii terénu, ako aj v snahe vytvárať individualizované obytné prostredie pre každého nájomníka samostatne. Domy majú rôzne konfigurácie dynamických fasád, štruktúrovaných individuálnych aj pavlačových balkónov, vnútorných aj vonkajších priečnych medzidvorových komunikačných priestorov, ako aj parteru a strešných krajín s mezonetovými bytmi. Vertikalita strmého terénu je okrem medziblokového svahu s rampami a zelenou architektúrou charakterizovaná aj monumentálnymi polootvorenými schodiskami s vertikálnymi záhradami a podestami so vzrastlou zeleňou.

Architektúra domov nadväzuje na modernistické a post-moderné tendencie bytovej výstavby veľkých medzinárodných urbanistických výstav IBA Internationale Bauausstellung, ktoré sa organizovali v 20. storočí vo Weissenhof v Stuttgarte 1927 a o šesťdesiat rokov neskôr v Berlíne 1987, najskôr ako manifest modernistického rezidenčného mesta a neskôr ako post-moderný manifest mesta. Obidve stavebné architektonické výstavy s aplikovaním najnovších návrhových postupov, stavebných technológií a urbanistických stratégií mali spoločné snahy navrhnúť prístupy k lepšiemu, zdravšiemu a krajšiemu bývaniu. Obidve výstavy, medzi ktorými bol 60-ročný časový rozdiel, však charakterizovala snaha o architektonickú pestrosť s diverzifikáciou architektonických foriem, ktoré mali narušiť monotónnosť a stereotyp dovtedy aplikovaných architektonických konštrukčných a typologických stereotypov.

Parkové úpravy terénu, kočíkovanie, outdoorový fitness, detské ihriská sú podľa ITB Development a architektov Šebo – Lichý realizované vízie vytvorenia príjemného priestoru, ktoré je javiskom pre hru detí a nadväzovanie susedských, socializačných a priateľských vzťahov. Preto sa dáva dôraz na pobytové dvory aj urbanistický modernistický aj romantizujúci charakter projektu pripomínajúci riadkovú zástavbu, tradičný mestský dvor, ale aj záhradné mesto. V parteri sú umiestnené obchodné prevádzky, prízemné byty a mezonetové byty s predzáhradkami. Vo vyšších poschodiach sa nachádzajú byty a strešné mezonety. Areál obsahuje dostatočné plochy zelene ako humanizačný prvok vo vzťahu k urbanizovaným plochám. Dvory sú využívané prevažne na rekreáciu a oddych obyvateľov a návštevníkov, no koncept celého projektu umožňuje aj ich komunitné využitie, keďže okrem ihrísk pre viaceré vekové kategórie detí v projekte počítame aj s komunitnými záhradami pre spoločné aktivity obyvateľov tohto komplexu.

Kompletný článok si prečítajte kliknutím na odkaz nižšie.
Článok bol vydaný v časopise ARCH 10/2023.