Share

Čerešne living

Čerešne living

Čerešne living – dúbravský strapec

Čerešňová história

Pravdepodobne málokto pozná čerešňovú minulosť Dúbravky a možno ani väčšina jej súčasných obyvateľov o tejto histórii svojho bydliska nemá vedomosť. Dúbravčania boli historicky dlhodobo vinohradníci, no po tom, ako ich vinohrady zničila epidémia na začiatku 20. storočia, ako náhradnú plodinu namiesto hrozna začali pestovať čerešne. Začiatky čerešňových sviatkov tu spadajú už do roku 1936, keď bol v Dúbravke založený ovocinársky spolok, aby sa v chotári oživili čerešňové sady. Tie sa postupne rozširovalia po druhej svetovej vojne sa stali čerešne najvýznamnejšou dúbravskou obchodnou komoditou. Veľké sady boli na priestranstvách nad Dúbravkou aj v chotárnej časti Krčace, čo je dnešná lokalita projektu Čerešne living. Oberačky aj samotný vývoz boli vážnou spoločenskou udalosťou a divo rastúce čerešňové stromy doteraz rastú aj v lesoch Devínskej Kobyly nad Dúbravkou.

Domy

Pri skladaní mozaiky informácií o bytovom komplexe, o čerešňovej minulosti Dúbravky a o pohľade architektov-developerov na súčasné bývanie bolo pre mňa vnútorne nutné nájsť tú ideu, ktorá napĺňa architektúru komplexu a spája ju do jedného celku, keďže architektonický výraz jednotlivých domov tejto obytnej štruktúry je pomerne rôznorodý. Nájdeme tu zasunuté lodžie, vysunuté hmoty viac aj menej uzavretých balkónov, strešné terasy, predzáhradky, ortogonálne aj neortogonálne ustupujúce hmoty fasád, čisto biele, hnedé, ale aj farebne kombinované fasády, hladké, ale aj vrúbkované, murárskym hrebeňom štruktúrované, fasády s elegantnou plasticitou, a nakoniec aj strešný „parazit“ preskleného loftu. Architekt Šebo v niektorom zo svojich rozhovorov konštatuje:
„Dávame dôraz na to, aby bol každý projekt nejakým spôsobom identifikovateľný a originálny… snažíme sa nájsť, čo ponúka lokalita.“
Táto lokalita teda ponúka čerešne – „májovky, srdcovky, chrupky a kompánové strešne“, ako sa v starej Dúbravke hovorilo. Dúbravka má v projekte Čerešne zhmotnený pomyselný strapec, ktorý sa zvykol vždy v rámci čerešňových slávností uviť zo všetkých odrôd bohatej úrody a niesol sa v sprievode.

Priestorové súvislosti
Sídlisko Dúbravka bolo vybudované v sedemdesiatych rokoch minulého storočia a dostupnosť pomerne bohatej občianskej vybavenosti a blízkosť rekreačných plôch z neho v posledných rokoch robí vyhľadávané miesto pre bývanie.

Jasne založená osnova Dúbravky, rozvoľnená v miestach nadväzujúcich na zeleň, dáva predpoklady pre jeho rozširovanie hlavne severo-južným smerom, ktoré celej lokalite dodáva kvalitatívne
vyšší charakter. Bytový komplex Čerešne vzniká na juhu Dúbravky, na mieste pôvodnej zelene záhradkárskej oblasti v kontakte s lesným masívom Sitiny, a urbanisticky akceptuje napojenie na prostredie, keď sa komplex otvára smerom k lesoparku a uzatvára smerom k susediacemu nákupnému centru. Architekti do svahovitého terénu vložili zatiaľ prvé dve línie domov prepojené nižšou hmotou občianskej vybavenosti. Krivky svojím tvarom sledujú morfológiu terénu, jednu líniu domov tvorí súvislá hmota pri hlavnej komunikácii, druhútri nižšie oddelené sekcie. Celá zástavba výškovo graduje smerom k nárožiu prístupovej komunikácie, ktoré akcentuje 11-podlažná veža. Medzi domami vznikajú pohodlné a príjemné susedské priestory, ktoré smerom k budúcim líniám celého komplexu tohto projektu ponechávajú priehľadnosť i priechodnosť a po realizácii kompletného projektu avizujú vznik bohatého architektonického prostredia.

Bývanie

Hmotovým aj farebným riešením sa Čerešne od okolitej zástavby odlišujú a bohato členená fasáda objektov, zámerne „rozbitá“ množstvom zdanlivo nesúrodých architektonických prvkov, deklaruje snahu architektov o odbúranie anonymity monotónnych obytných komplexov aj o individuálny prístup k riešeniu dispozícií jednotlivých bytov. Vnútorné usporiadanie objektu je tvorené ôsmimi komunikačnými jadrami so vstupom z ulice aj z vnútorného dvora a s jedným vjazdom do spoločnej garáže. V časti komplexu s občianskou vybavenosťou pri vstupe do vnútrobloku sa nachádza spoločná recepcia. Celková kapacita objektu je 178 bytových jednotiek kategórie od 1-izbových po 5-izbové byty. Na výber je viacero typov bytov aj z hľadiska ich polohy v objekte.
Sú tu napríklad byty s predzáhradkou, jednoúrovňové byty na jednotlivých podlažiach, mezonety a na streche presklený loft. Flexibilní boli architekti nielen v návrhoch bytov, ale aj pri spoločných priestoroch. Dôvodom bolo vytvorenie podmienok na vznik komunity, ktorá by mala vo vnútrobloku fungovať. Komunitný duch celého areálu posilňujú nielen byty s predzáhradkami, ale aj spoločenská/komunitná miestnosť a samotný vnútroblok, ktorý môže byť dotvorený čiastočne aj obyvateľmi. Toto je umožnené práve z dôvodu, že architekti sú súčasne aj developermi projektu. Vnútroblok vytvára komplex zón vymedzených na oddych a voľný čas s detským ihriskom, zónou na cvičenie crossfitu a priestorom pre komunitnú záhradku.

Ešte raz čerešne
Práca s motívom čerešní prestupuje celým objektom v exteriéri aj v interiéri. Nejde len celkovo o identifikáciu sa obyvateľov so svojím obytným prostredím, ale aj o identifikáciu jednotlivých
domových vstupov a komunikácií. Autori využili prácu s výtvarným dielom prestupujúcim väčšou časťou projektu a každá sekcia má vlastnú identitu komunikačného jadra vo forme mozaiky či reliéfu vo vstupnej hale s rôznou farebnosťou a mierou abstrakcie motívu čerešní. Niekde sú vnímateľné pri kráčaní po schodoch reliéfy v betónovej stene a inde zasa perforácia plechov zábradlia s vyabstrahovaným motívom čerešní. Zabudované výtvarné dielo vstúpilo aj do ostatných poloverejných priestorov domu, kde na interiéroch recepcie a klubovne spolupracovali Alica Danielová a Juraj Hubinský. Autori si taktiež uvedomili, že životný priestor obyvateľov domu sa zväčšuje úmerne kvalitnému verejnému či poloverejnému priestoru. V súvislosti s bratislavským projektom Čerešne sa developer a architekti rozhodli v rámci komplexu pre umiestnenie kreatívneho voľnočasového pavilónu, respektíve skulptúry. Rozhodli sa umožniť slovenským a českým študentom architektúry a dizajnu prepojiť vzdelávanie s praxou a vyhlásili súťaž na vytvorenie návrhu. Na streche bloku E je tak momentálne umiestnený víťazný projekt študenta Jana Kovaříka upravený a spracovaný architektom Shotom Tsikoliyom z ateliéru COLLARCH. Vo výstavbe je momentálne už aj druhá etapa projektu Čerešní a po dosiahnutí finálnej podoby celého komplexu Čerešne sľubujú naozaj mnohoraké prostredie na život. Verme, že aj bytovým čerešniam sa bude v Dúbravke dariť.

Kompletný článok si prečítajte kliknutím na odkaz nižšie.

Článok bol vydaný v časopise ARCH 11/2019