Share

TOP 50 STAVIEB – ŠPECIÁL ASB

TOP 50 STAVIEB – ŠPECIÁL ASB

Kompletný článok si prečítajte kliknutím na odkaz nižšie.

Článok bol vydaný v časopise ASB špeciál TOP 50 STAVIEB SLOVENSKA 19/20

Čerešne 

Na mieste niekdajších čerešňových sadov na Poliankach v bratislavskej mestskej časti Dúbravka bola dokončená 1. etapa projektu Čerešne fine living. Spolu osem bytových domov (6- až 8 poschodových) so 179 bytmi bolo navrhnutých tak, aby tvorili uzavretý vnútroblok so spoločným dvorom.

S dôrazom na komunitu
Developer vychádzal pri architektonickom koncepte z filozofie, že byt je viac než iba miesto na bývanie. Je reflexiou individuálneho životného štýlu každodennou inšpiráciou. Aj preto majú Čerešne
fine living rôznorodú architektúru nachádzajúcu sa v pokojnej zóne na začiatku Dúbravky pri lese a záhradkách. To tvorí základ pokojného bývania v prostredí zelene a s plnohodnotnou občianskou vybavenosťou. Projekt bol navrhnutý s dôrazom na komunitné bývanie, čo sa prejavilo aj v návrhoch a realizácii spoločnej klubovne, komunitných záhrad, spoločnej strešnej terasy či množstva aktivít vo vnútrobloku. Nachádza sa tu nápadité detské ihrisko a zóna na crossfit, ktorá je určená iba pre obyvateľov Čerešní. Zmes dizajnov a pôdorysov Architektúru projektu špecifikuje eklektická zmes dizajnov, pôdorysov či premyslený urbanizmus s dôrazom na ľudskú mierku. Architektonickú rôznorodosť podčiarkli netradičné mezonety či vysunutý strešný byt s panoramatickým výhľadom – Skybox. Vo vnútrobloku je to skulptúra,inšpirovaná motívom čerešní. Ten  okrem samotného názvu sa nachádzaaj v ďalších častiach bytových domov, kde sú vyobrazené kvety, stromy, ako aj samotné plody. Developer ich aplikoval napríklad formou mozaiky, reliéfu v betóne aj nástennej maľby. Po prvej úspešnej etape komplexu predstavil developer ITB Development druhú fázu komplexu Čerešne fine living. V druhej etape vznikne v celkovo šestici objektov 217 bytov, ktoré budú členené do troch sekcií, čím vznikne akási riadková zástavba. Koncept nadväzuje na princíp vnútroblokov z prvej etapy, pričom zámerom autorov je, aby mal každý inú funkciu a atmosféru. V komplexe tak vznikne korzo s kaviarňami, ihriskápre deti rôznych vekových skupín, športoviská na crossfit či parkúr a vodná plocha. Vo svahovitom teréne sa počíta aj s kopcom na sánkovanie.

Gansberg 

Koncom minulého roku bol v oblasti Koliby v blízkosti križovatky Jeséniovej a Podkolibskej ulice dokončený projekt Gansberg Koliba, ktorý patrí k exkluzívnejším rezidenčným projektom. Bytový súbor pozostáva z troch 4-podlažných objektov so 48 bytmi.

Materiály a fasádne úpravy
Projekt je situovaný v časti Koliby, kde sa nachádzali opustené vinohrady. Objekty tak boli citlivo zasadené do kopcovitého terénu s ohľadom na zachovanie minulosti lokality, čo bolo zdôraznené
bohatou výsadbou zelene a viniča. Severský dotyk reprezentuje nórsky hliníkový plech, ušľachtilý materiál použitý pri realizovaní lemov a fasády. Lem zároveň predstavuje výrazný horizontálny
prvok, čím prispieva k rázovitosti architektúry Gansbergu Koliba. Originálny prístup badať aj na zámočníckych prvkoch. Exteriérové zábradlia pútajú trojicou atypických vzorov, navrhnutých a na mieru vyrobených zručným zámočníkom. Efektne pôsobí fasádna úprava penthousov. Strešné byty projektu sú namiesto klasickej omietky obložené moderným eternitom, alternatívnym materiálom, ktorý zaujme svojou ekologickosťou, odolnosťou proti UV lúčom, vodoodolnosťou, nehorľavosťou i pružnosťou. Svojím tvarom pripomína šupiny hadej kože.

Kategorizácia bytov
Gansberg Koliba patril k prvým rezidenčným projektom na Slovensku, ktoré pri výbere bývania uľahčovali orientáciu pomocou kategorizácie. Každá zo štyroch kategórií je špecifická a prispôsobená rôznym typom obyvateľov a ich potrebám. Byty boli rozdelené do štyroch kategórií – Garden obsahujú predzáhradky, City View výhľady na východnú časť centra mesta, Quiet sú orientované do zeleného svahu a Premium sú najexkluzívnejšie strešné penthousy s terasami. Všetky štyri kategórie však spája nadčasová architektúra a prémiový štandard, ktorý zahŕňa hliníkové okná, drevené podlahy či elektronického vrátnika. Pre obyvateľov je samozrejmosťou aj uzatvorené detské ihrisko. V rámci štandardu developer ponúkal hliníkové okná, podlahové vykurovanie, drevené parkety alebo predprípravu na klimatizáciu či exteriérové žalúzie. Podlaha balkónov a terás je tvorená drevom. Klimatizačné jednotky architekti zakryli drevenými kvetináčmi, vďaka čomu nevznikol vizuálny problém. Klienti mali možnosť vybrať si materiál zábradlia, výsledok je však decentný, nie chaotický. Vysunuté horizontálne rímsy sú zároveň slnolamom veľkorozmerných okenných otvorov.

Sokolská residence

Bytový objekt má dve tváre. Od Sokolskej ulice pôsobí ako malý bytový dom a zhora – od Okánikovej ulice – ako väčšia mestská vila. Nie je to náhoda. Podstatným zámerom autorov bolo začleniť rezidenciu pod Slavínom do prostredia medzivojnových funkcionalistických víl.

Príbeh projektu Sokolská Residence sa začal ešte pred finančnou krízou, ktorá bola v rokoch 2008 – 2009. Pre vtedajšieho investora navrhol architekt Pavel Kosnáč veľkorysé byty, ktoré mali výmeru aj 150 m2. „Rozhodli sme sa kúpiť pozemok so stavebným povolením, aby sme si ušetrili čas a energiu na získanie povolení, keďže je to na Slovensku mimoriadne zdĺhavý proces,“ hovorí architekt Igor Lichý, jeden z autorov nového návrhu z ateliéru Architekti Šebo Lichý. „Zvažovali sme možnosti, ako preorganizovať hmotu, ale nakoniec sme zistili, že architekt Kosnáč to navrhol veľmi efektívne a nám sa nič lepšie nepodarilo vymyslieť. Preto sme zostali v zásade pri pôvodnom hmotovom riešení, ale v duchu potrieb súčasnosti sme zmenšili byty, zefektívnili ich dispozície,
ako aj podzemnú garáž.“

Betónové vlny

Hmota objektu je pomerne mohutná, ale zvolený koncept ju radikálne zmäkčil a aj opticky zmenšil. Základom je horizontálny rez, ktorý ju delí na dve časti. Spodná je cez oporné múry organicky prepojená s okolitým terénom a horná odkazuje na funkcionalistické´vily v okolí. „Objekt sa nachádza v pomerne strmom svahu, a preto sme museli navrhnúť oporné múry,“ približuje Igor Lichý. „Tie prechádzajú do výrazne expresívnej formy vlnoviek, ktoré možno na prvý pohľad pôsobia sochársky alebo ako pocitová architektúra, ale zároveň majú veľa racionálnych dôvodov. Vlnovky totiž tvoria aj požiarne deliace pásy medzi poschodiami a zároveň reagujú na typ miestnosti v byte – preto niekde vlnovka klesá alebo stúpa v závislosti od svetlotechniky. Medzi vlnovku a stenu sme potom umiestnili zelené prvky, čiže zeleň zo svahu prejde na budovu.“ Prečo toľko betónu? „Pri oporných múroch je to najtrvanlivejší a aj najvhodnejší materiál vyplývajúci z logikyvecí,“ odpovedal Igor Lichý, ktorý však pripustil poznanie z výstavby, že betón je aj najdrahším variantom. „Realizácia išla veľmi pomaly, lebo počasboomu išli stavebné firmy betónovaťradšej niečo rovné, čiže bezproblémové,“ pokračuje architekt Lichý. „Skúšali sme aj prefabrikáty, ale od nich sme prešli k odlievaniu betónu priamo na mieste. Stavba mala byť pôvodnefarebnejšia, ale keď sme vybetónovali spodok a vlnovky, zistili sme, že pôsobia veľmi expresívne. Je pravda, že v porovnaní s vizualizáciami sme konzervatívnejší – zostali sme v bielej a betónovosivom odtieni –, ale určite to bol posun k lepšiemu. S týmto názorom sa stretávame nielen medzi klientmi, ale aj architektmi.“