Študijná cesta za architektúrou, tentokrát za ikonou funkcionalizmu
Áno aj takto označujú architekta Ludwiga Mies van der Rohe. Nemecký architekt má v portfóliu hneď viaceré významné stavby a jednu aj približne 90 minút cesty vlakom z Bratislavy. Cieľom našej cesty za architektúrou, v jedno novembrové ráno, bola Vila Tugendhat v Brne.
Less is more – God is in detail
Do Brna sme sa vybrali vlakom. Od ulice V černích polích nás privítal dom z ulice nenápadný. Čakala nás milá sprievodkyňa a s ňou aj kompletná prahliadka domu s dvojhodinovým odborným výkladom. Navštívili sme miestnosti slúžiace na technické a hospodárske fungovanie stavby, ako aj izby rodiny a najznámejšiu – najfotografovanejšiu časť domu – obývaciu izbu s jedálňou.
Interiér je vymedzovaný nenosnými prvkami, akými sú napríklad onyxová a ebenová priečka v obytnej časti. Nachádzalo sa tu známe kreslo Barcelona, stolička Brno alebo Stolička MR 20. Svietidlá navrhol kodanský výrobca Luis Poulsen. Všetky elektroinštalácie sú vedené v podlahe. Táto časť bola vybavená unikátnou klimatizáciou.
V celej stavbe sa autor snažil poukázať na otvorenosť a prepojenosť jednotlivých priestorov. Nasvedčuje tomu aj použitý oceľový skelet, ktorý bol na tú dobu ojedinelý, no pre stavby Miese van der Rohe typický.
Vila Tugendhat v Brne je ojedinelým dielom označovaná za stavbu, ktorá určila nové miery moderného bývania a patrí k základným dielam svetovej modernej architektúry – funkcionalizmu.
Mies van der Rohe navštívil svahovitý pozemok, na ktorom sa mala vila nachádzať po prvýkrát v roku 1928 a na jeseň 1930 bol dom už kompletne zariadený a obývaný. Rodina Tugendhatovcov obývala vilu iba do roku 1938.
Secret tip pre nadšencov architektúry
V zmysle hesla “menej je viac” sme už počas našej krátkej návštevy navštívili len jednu ďalšiu stavbu – Kostol blahoslavenej Márie Restituty. Tento jednoduchý minimalistický kostol je dielom architekta M. J. Štěpána. Jeho čisté línie, použité materiály (betón) a farebné sklá sú ukážkou toho, ako sa dá starobylá myšlienky postaviť do nového moderného šatu.
Pri architektonickom návrhu bolo potrebné myslieť aj na symboliku. Kostol má kruhový pôdorys, kruh je symbolom večnosti a harmónie. Má aj svoju vežu so zvonkohrou, ktorá má pripomínať sviecu (symbol nádeje a viery). Asymetrická kupola je odliata do debnenia drevených dosiek, ktorých matica má pripomínať odtlačok božieho prsta.
Budova kostola tak dokonale spája moderný dizajn s duchovnou atmosférou. Stavba tak „búra stereotypy“ a či je človek veriaci alebo nie, určite ten kostol stojí za pozretie.