Miesto: Drotárska cesta, Bratislava
Investor: VŠVU
Autori: Tomáš Šebo, Igor Lichý, Emanuel Zatlukaj, Dominika Podolská, Martina Bognerová Hrašková, Aleš Hradecký
Spolupráca: Norbert Funczík
Štúdia a project: Architekti Šebo Lichý
V čase sociálnych médií je dôležité budovať príležitosti pre fyzický kontakt umelcov. Či už osobné stretávanie alebo vystavovanie prác. Preto sme sa v návrhu budovy Artcampusu snažili o protiklad k virtuálnemu priestoru internetu a sociálnych médií – zahŕňa osobnú konfrontáciu, diskusie, inšpiráciu, multidisciplinaritu.
Existujúcemu komplexu (torzo konceptu od arch. Kuzmu) chýbajú komunitné priestory. Vytvorenie nových stretávacích a výstavných priestorov rôznych charakterov je preto ťažiskovou súčasťou nového campusu.
Návrh zahŕňa tri hlavné prevádzkové celky – Univerzitu, Internát a Technologický inkubátor. Každý z týchto celkov má svoj komunitný priestor (Vstupný foyer , Foyer internátu a Hala v technologickej časti), ktorý prepája daný celok vertikálne, zároveň však sú prepojené medzi sebou horizontálne. A tak majú okrem funkcie stretávania a komunikácie aj funkciu permanentnej galérie. Diela študentov a pedagógov by mali byť vystavené v škole nielen cez „prieskum“, ale celoročne. Budova by nemala byť „kamenná akadémia“ -symbol autoritatívnej inštitúcie, ale živá meniaca sa substancia, ktorá študentov inšpiruje ku kreativite. Je možné ju dopĺňať artefaktami, v halách môžu levitovať objekty, steny možno používať ako projekčné plochy alebo ako plátna na maľovanie/grafity. Tento aspekt sa premieta aj do exteriéru. Samotná budova (fasáda) campusu je súbor soklov a ník, na ktoré sa umiestňujú objekty.
Samotná hmota návrhu sa úplne podriaďuje konceptu nepredvídateľného rastu. Nevieme predpovedať aké technológie budú v budúcnosti umelci používať a aké priestorové nároky si tieto technológie budú vyžadovať. Architektúra campusu preto evokuje neukončenosť kompozície a nabáda k zmenám. Ak si nová technológia vyžiada nový priestor, aditívne sa „prilepí“ k existujúcemu amorfnému zoskupeniu boxov (tekutý cloud). Rast a expanzia je teda možná aj bez toho aby sa kompozícia „poškodila“. Nakoľko k realizácii druhej etapy dôjde s časovým posunom, je možné , že sa dovtedy zmení lokalitný program. Rastlý princíp kompozície umožňuje na tieto zmeny flexibilne reagovať – pridávať a odoberať hmoty podľa potreby.