Kedysi sa tu počítalo s cestou, ktorá by spojila dve súbežné komunikácie strmo sa zvažujúce dolu bratislavskou Kolibou. Spolu s MNV však zanikol aj prastarý územný plán a parcela sa zmenila na stavebnú. Rozhodne to nebola atmosféra naklonená novým prišelcom. V takejto situácii tu začali stavať dvaja architekti – kamaráti a spolupracovníci – dva domy, každý prístupný z ulice na opačnom konci pozemku.

 

S ohľadom na okolie „Pozemok má podľa mňa ideálnu úspornú šírku. Keď od 13 m odrátate z každej strany 2 m potrebné na odstup od suseda, ostane vám priestor tak akurát na dve miestnosti. Na 15 m by nebolo oveľa viac muziky,“ vysvetľuje architekt Igor Lichý, autor a majiteľ v jednej osobe. Medzi už stojacimi domami pritom musela novostavba rešpektovať isté pravidlá. V bočných stenách napríklad nemohol navrhnúť okná do obytných miestností, ďalšie dôležité prikázanie stavebného zákona znelo: „nezatieniš“. Aj preto stojí trojpodlažná stavba ďalej od komunikácie a smerom k ulici je predsadená prízemná garáž, ktorá nezatienila susedný dom. Svojská uličná fasáda má navyše dar „obrusovať hrany“. Výtvarník Petr Bařinka ozvláštnil pohľadový betón naivnými obrázkami, ktoré výrazne kontrastujú s jednoduchou architektúrou. „Je to podľa mňa príjemné,“ hovorí architekt. „Nech už totiž v zabývanom prostredí postavíte čokoľvek, okolie to berie ako inváziu. Ale tu som často videl na ulici ľudí, ktorí sa na našich obrázkoch smiali. Bolo fajn, že sa nepohoršovali nad ‚betónovou škatuľou‘. Nejako ju to poľudštilo. Časom by ale mal celý dom obrásť zeleňou, takže zvieratká skryje brečtan.“

 

Jednoducho a prakticky Pri návrhu svojho domu Igor Lichý neexperimentoval a nepoužil atypické technické riešenia, všetky materiály aj detaily sú bežné a overené. „Išlo mi o dlhú životnosť, aby som nemusel o pár rokov riešiť opravy, ktoré by znamenali ďalšiu investíciu a nepohodlie. Tento prístup priniesol na jednej strane úsporu a spoľahlivosť, na druhej ale istú ťažkopádnosť vo výraze,“ hovorí. „Takže je to taká ‚funkcionalistická škatuľa‘. Aj keď pre mnohých architektov je vlastný dom príležitosťou na zhmotnenie predstavy ideálneho bývania, toto rozhodne nie je nijaký architektonický manifest.“ Zimná a letná strana Dom na úzkom pozemku má okná, a tiež terasy na hlavnom podlaží obrátené na dve strany – do ulice a do záhrady. Južnú, záhradnú, terasu, ktorá nadväzuje na obývačku, využívajú majitelia len začiatkom jari a koncom jesene, omnoho vyťaženejšia je tá severná. „Je blízko ku kuchyni, čo je praktické, pretože nič netreba ďaleko nosiť, a je pekne  v tieni, takže tu jedávame takmer celé leto. Navyše, pre kuchyňu je sever optimálna orientácia,“ zhŕňa architekt.  Keďže severná terasa je obrátená do ulice, zmenil ju na akési patio chránené stenami z grafického betónu. „Je tu prirodzený tieň od domu a steny aj pergola by mali časom obrásť vistériou, brečtanom a paviničom, ktoré tu vytvoria príjemnú mikroklímu,“ uzatvára.

 

Kompletný článok si prečítajte tu.