Do časopisov zvyknem písať recenzie zvláštnych a nezvyčajných domov, kde sa primárne očakáva architektonická jedinečnosť a neopakovateľnosť. Keď som si najprv pozrel projekt bytového komplexu Kolísky v Záhorskej Bystrici, zdalo sa mi, že to je taký obyčajný súbor stavieb a že písať o tom bude trochu nuda. Po navštívení tohto areálu bývania a zažití jeho atmosféry som začal premýšľať o tom, ako architektonická atmosféra zmení prvý, výkresový pohľad naň. A aj jeho názov vo mne evokuje akési príjemné učičíkanie obyvateľov tohto komplexu a napriek tomu, že som nedostal odpoveď, prečo názov Kolísky, na mieste som to pochopil.

Motívom zástavby územia bol urbanistický regulatív, ktorý v tomto území zadefinoval blokovú zástavbu s piatimi veľkými urbanistickými blokmi, z toho štyri sú rozvrhnuté totožne so štvoricou bytových málopodlažných domov. Premýšľam nad tým, ako všetky štyri bloky rešpektujú urbanistický koncept a navrhujú symetrickú zástavbu so štvoricou rovnakých bytových domov poctivo zrkadlovo a osovo umiestnených. Kreativita zástavby bloku tak vyzerá zadefinovaná a recenzent hľadá odpoveď na mieru invenčnej výnimočnosti zástavby. Autori komplexu Kolísky pristupovali k návrhu s rešpektom k územným regulatívom a kreativitu sústredili na úžitkovosť a príjemnosť bývania v tomto komplexe. A tu mi tá normálnosť riešenia pripadá veľmi pozitívna a posúva moju pozornosť a moje premýšľanie o invencii bloku iným uhlom pohľadu, ako je jedinečnosť a neopakovateľnosť. Bytový komplex Kolísky je na rozhraní obytnej štvrte a tradičnej dedinskej zástavby Záhorskej Bystrice. Autorom koncepcie komplexu sa tak podarilo vytvoriť mestské bývanie s vôňou vidieka. Vytvárajú príjemný komunitný vnútorný blok ako životný priestor pre takmer stovku rodín. Vo dvore vyznieva všadeprítomná zeleň nielen na zemi, ale aj na balkónoch a terasách. Je to poloverejný priestor pre obyvateľov komplexu, kde sa stretávajú obyvatelia a ich deti navzájom. Všetko toto je prítomné v abstraktnej forme balkónov, kvetináčov so zeleňou, ústredného dvora s lieskami, ihriskami, s grilom a lavičkami. A práve tieto motívy s abstrahovaným nádychom dedinskej atmosféry dávajú Kolískam neopakovateľný výraz a autenticitu. Pod celou plochou zástavby je spoločný priestor podzemných garáží s viacerými úrovňami, ktoré rešpektujú svahovitosť terénu. Nad garážami je polosúkromný dvor so špecifickou atmosférou, mierkou prijateľnou k okoliu, priestormi pre obchodík alebo fitnes v prízemí.

Mriežková konštrukcia (treláž) s popínavou zeleňou je v každom zo štyroch domov navrhnutá v inom rastri. Táto zeleň je prítomná nielen na balkónoch, ale aj na pergolách predzáhradiek. Zeleň v kvetináčoch na balkónoch a na strechách tak plnohodnotne dopĺňa kompozičný zámer zeleného dvora. Každý balkón (respektíve balkónová lodžia) je vlastne vyabstrahovanou tradičnou mrežou pre popínanie ľubovoľnej zelene. A každý má svoj kvetináč, svoj kúsok vidieckej záhradky s bylinkami, kvetmi a každý majiteľ, ako na vidieku, sa oň stará, ako vie. Vďaka výškovej konfigurácii terénu je podzemné garážové podlažie vo východnom zdvihnutom teréne zapustené pod zemou. Veľmi pozitívne hodnotím, že dva bytové domy na tejto strane majú len tri nadzemné podlažia s ustúpeným podlažím. Tie dva dolné a orientované na západ rešpektujú reguláciu málopodlažnej zástavby a majú štyri podlažia plus ustúpené podlažie. Dispozičné riešenie je vo všetkých domoch navlas rovnaké, čo reprezentuje ekonómiu a efektivitu. Táto schéma však vyvoláva otázku aj o efektivite orientácie obytných priestorov na svetové strany. Je to vidieť najmä na krajnom rožnom severozápadnom byte, ktorý má na západ orientované len jedno okno. Dispozície bytov sú veľmi dobre riešené, vysunuté balkóny pôsobia ako lodžie a zabezpečujú vďaka trelážam intimitu.

Architektonický výraz s nepravidelnou kompozíciou francúzskych okien je výborný a evokuje naozaj to príjemné vidiecke bývanie. A len verím, že mi bude autormi zodpovedná zvedavá otázka, ako pri tomto riešení dokázali zabezpečiť požiarno-deliace pásy medzi bytmi nad sebou. Písať o zvláštnych domoch, o neopakovateľných riešeniach a až bláznivých architektúrach je niekedy ľahšie ako písať o poctivej architektúre. Napriek tomu aj v komplexe Kolísky je veľká miera invencie a ešte viac priestoru na otázky autorom, ktoré by pri prvoplánovom riešení nikoho nenapadli. Normálnosť týchto domov je veľmi príjemná, a práve preto aj hodnotná.

Kompletný článok si prečítajte kliknutím na odkaz nižšie.
Článok bol vydaný v časopise PROJEKT 03/2022.