Študenti nášho, v poradí 2. ročníka, Vertikálneho ateliéru AŠL na Fakulte architektúry STU, mali pred sebou ako zadanie zimného semestra neľahkú výzvu. Komplikované a rozsiahle územie, ktoré je jedným z azda najväčších problémov hlavného mesta a na ktorého riešenie doteraz nik nenabral odvahu. Ako si so zadaním pod názvom „Bariéra Einsteinova“ poradili a ako ich nápady hodnotia ich školitelia?

Prečo práve Einsteinova?

Ako ateliér, za ktorým stoja skúsení architekti, vnímame ako našu zodpovednosť priamo i nepriamo ovplyvňovať, ako bude vyzerať náš životný priestor. Naše skúsenosti chceme odovzdať aj nášmu mestu – jeho obyvateľom, nie len obyvateľom obytných štvrtí, či pracujúcim v biznis centrách z nášho portfólia. Aj preto sme sa v ateliéri už touto témou zaoberali pred takmer 10 rokmi.

V roku 2016 sme odbornej i širšej verejnosti predstavili urbanistickú štúdiu s názvom „Nová Einsteinova“. Okrem nastolenia témy problematického priestoru okolo obchvatu, sme predstavili aj riešenie v podobe premostenia. „Napriek tomu, že situácia sa zmenila – bariéra naďalej existuje, nemizne,“ hodnotí po rokoch Aleš Hradecký, architekt a art director ateliéru. „Výrazne sa však zlepšili podmienky na odbúranie bariéry Einsteinova. Táto časť diaľnice je oveľa menej dôležitá ako v minulosti, máme tu novú časť obchvatu a táto vnútorná vetva by dnes už nemusela byt diaľnicou,“ vysvetľuje Igor Lichý, architekt a spoluzakladateľ ateliéru. „Paradoxne je tam aktuálne povolená zvýšená rýchlosť 120km/h – čo je proti tejto logike, aby sa tranzit presunul na vonkajšiu vetvu,“ dodáva.

Ako teda vytvoriť v tejto lokalite funkčné mestské prostredie?

Ako už býva zvykom, ani v tomto prípade netreba vymyslieť „koleso“, stačilo by sa inšpirovať realizáciami vo svete. Obdobné zadania museli už v minulosti riešiť viaceré metropoly. „Aj preto sme semester odštartovali predstavením úspešných „case studies“ z miest ako Tokio, Boston, New York.. Inšpiratívne dopravné riešenia nechýbajú ani v blízkej Viedni, kam sme spolu so študentami vybrali na exkurziu,“ dopĺňa Tomáš Šebo, architekt a spoluzakladateľ ateliéru, ktorí sa spolu s kolegami počas semestra študentom venuje.

Skryť, ekologizovať či zabudnúť?

Študenti sa, v princípe, vybrali troma cestami. „Prvá skupina pripravila návrhy, ktoré sa rozhodli aktuálnu situáciu „zachovať“ a prítomnosť diaľničného obchvatu vyriešiť jeho vyvýšením na viadukt alebo premostením/prekrytím. Bariéra je tak preč a v území ostanú dve mestské ulice bohaté na život,“ zhodnotil Tomáš Šebo.

Zuzana Geralská:

Monika Čejteiová:

Alexandra Hrdličková:

Jednoduchý funkčný koncept, realizovateľný aj v praktickom živote. Autorka využila nezastavané pozemky, na ktoré umiestnila intenzívnu zástavbu, ktorú poprepájala lávkami.

Martin Kecskés:

Idea vytvorenia mestskej galérie

„Ďalšie študentky sa vybrali cestou vytvorenia novej krajiny – do územia „vpustili“ vodný element. Nakoľko aj samotný Dunaj v minulosti v tomto území netvorilo jediné koryto ale meandre. Táto cesta mala jednak ekologický aspekt a akcentovala túto oblasť ako „mesto na Dunaji. Návrat k vodným prvkom má na tomto území silnú tradíciu,“ dopĺňa Igor Lichý.

Mária Vlčeková:

Znovuzrodením meandra ramena Dunaja a premenou diaľnice na mestskú ulicu, prináša do riešeného územia veľký potenciál, ktorý bol v rôznych lokalitách využitý viac či menej úspešne. Samotný meander v kombinácii s verejným parkom má potenciál vytvárať intimitu mestského prostredia. Plochy zelene podporené líniou meandra, prepájajúce jestvujúcu zelenú masu Sadu Janka Kráľa s južne situovanými priestormi jestvujúcej zastavanej štruktúry ako aj novo navrhnuté mestské prostredie, ktorá vzniklo po odstránení diaľnice, prináša výraznú pridanú hodnotu.

Ivana Behanovská:

Návrh prepája zeleň Sadu Janka Kráľa terasami so strešnými plochami Auparku a Incheby, čím vnáša do lokality život. Koncept umožňuje pridať aj nákupné centrum, hotel a parkovanie, čo umocňuje multifunkčné využitie priestoru. Vzniká tak pomerne realistická predstava – artifcial krajina. V tomto návrhu sa naplno uplatňuje realistický ekologizmus.

O väčšine návrhov sa dá povedať, že sú v rôznej miere a rozsahu realizovateľné – samozrejme za vôle všetkých zúčastnených strán a výdatnej pomoci investorov. „Limity v podobe zachovania obchvatu, či realizovateľnosti v budúcnosti sme študentom nestanovili. Medzi prácami sa našiel aj taký návrh, v ktorom sa autorka rozhodla na diaľnicu v meste úplne zabudnúť a vytvoriť tak novú a funkčnú časť mesta, k čomu jej dopomohlo aj vyosenie zjazdu z mosta SNP,“ uzavrel Aleš Hradecký.

Linda Bellová:

„Priznávam, že toto zadanie nás nesmierne bavilo a obohatilo. Študenti nášho vertikálneho ateliéru priniesli k zadaniu nové nezaťažené názory a riešenia, ktoré nám pri zadaní ani nenapadli,“ zhodnotil Tomáš Šebo a dodáva: “Aj preto sme sa rozhodli túto tému rozvinúť aj v letnom semestri. Kým šiestaci rozvíjajú ďalej vybranú časť návrhu s piatakmi ostávame v území. Ich úlohou bude navrhnúť územie okolo čerpacej stanice.“

PRELINK na zadanie LS 2025:

https://www.fad.stuba.sk/va-au/atelier-sebo-lichy/zadanie-ls-2025-5.-a-6.-rocnik.html?page_id=13009