Keď z hlavnej cesty odbočíte do spleti jednosmeriek, akoby ste sedeli na húsenkovej dráhe. Chvíľu sa uličkou štveráte do kopca, aby vás to za horizontom zasa pekne žuchlo dolu. Južné úbočie má svoj neodškriepiteľný šarm, ale aj isté špecifiká. Rovinaté pozemky tu veľmi v ponuke nedržia.

Pred pár rokmi si v tejto vychytenej štvrti vyhliadol architekt Šebo spolu s kolegom Lichým neveľký pozemok. Ako inak, svahovitý. No bol prístupný z oboch koncov, čo nahrávalo ich zámeru prepoliť si ho na bývanie. A tak sa z kolegov po čase stali aj susedia. Na dolnom konci dnes nájdete na bránke menovku Šebovcov. V kaskádach Keď sa pustil architekt Tomáš Šebo do konceptu vlastného domu, mal už za sebou zopár desiatok vydarených klientských návrhov. To bol sľubný predpoklad na úspešný vlastný projekt. I keď na druhej strane to podľa neho „bol aj veľký záväzok.“ Mal však dobrú spätnú väzbu od rodinných oponentov. Pričom ako sám tvrdí, najlepším konzultantom mu bola v tom čase dospievajúca dcéra. Keďže parcela nie je extrémne široká, hmota domu sa musela ťahať do výšky. Tomuto riešeniu však ideálne nahrával členitý terén. Celé spodné podlažie sa do neho s chuťou zahryzlo ako do šťavnatého jablka. Táto úroveň kopíruje ulicu, preto sa tu riešili v prvom rade komunikačné zóny. Okrem dvojgaráže je tu situovaný aj hlavný vstup do domu. Podzemné podlažie ešte obsahuje vstupnú halu, technické zázemie, úložné priestory a hosťovskú izbu s príslušenstvom. Trojmetrový výškový rozdiel medzi ulicou a obytným prízemím nie je z uličného pohľadu nijak nápadne exponovaný. Od bránky je viditeľná iba spodná tretina domu. O úroveň vyššie dom od ulice „odskočil“. Terén nad garážou sa dorovnal vykopanou zeminou, čím vznikol prirodzený priestor pre okrasnú záhradu.

S dvojitým výhľadom

Zo vstupnej haly spodného podlažia sa presúvame o úroveň vyššie, do dennej časti. Celé poschodie sa správa veľmi otvorene, je takmer bez vizuálnych bariér. Pôsobivé vnemy umocňujú z dvoch strán celoplošné priehľady do záhrady, čím interiér s exteriérom nenútene splývajú do jedneho. Nech sa tu usadíte kamkoľvek, stále máte pocit, akoby záhrada prechádzala obývačkou. Harmonicky pôsobia aj horizonzálne roviny priestoru. Kým vizuálne„ teplo“ sála z dubovej podlahy, strop si dovolil trochu industriálnej extravagancie v podobe pohľadového betónu. Ten pôvodne vôbec nebol v pláne, no na investorov spravila jeho surová podoba dojem. Večernú atmosféru dotvára svetelná scéna. Je však iba natoľko sofistikovaná, aby si s ňou užívatelia dobre rozumeli. Priestor obývačky a jedálne je za jedno na celú dĺžku dispozície, iba kuchynský kút sa decentne separoval v zalomenom rohu. Veľmi prívetivo pôsobí aj zvolený mobiliár. Nenájdete tu expozíciu ultraluxusných značiek. Až na jednu výnimku, sedaciu zostavu. Ako tvrdia domáci, pri jej výbere zavážila najmä ľahkosť jednotlivých dielov, ktoré sa dajú podľa potreby bez väčších problémov presúvať. V tejto domácnosti nemajú problém kombinovať so sériovo vyrobenými kusmi alebo so staršími solitérmi, ku ktorým ich viaže citová väzba. Prvoradý bol pocit domova. Vyumelkovaná katalógovosť sa tu nekoná, interiér rozpráva veľmi autentickou rečou. „Mám rád, ak interiér vzniká postupne a keď je presiaknutý prítomnosťou svojich užívateľov, vtedy je to úprimnejšie a má to šťavu.“, prezrádza architekt svoj recept na zariaďovanie.

Ohľaduplný

Posuvným oknom z jedálne prechádzame na vzduch. Obytnú, juhozápadne orientovanú terasu chráni pred poveternostnými vrtochmi previs z vyššieho podlažia. Terasa bezbariérovo pokračuje do okrasnej záhrady. Jedným smerom sa k vám prihovára známa bratislavská štrť, opačným sa môžete kochať tvaroslovím domu. Elegantné a nenápadné sivé priečelie osviežuje hra asymetrie. Okná sa nevyrábali podľa „jednakej“ šablóny, každé má osobité mierky. Ani dom sa nedrží striktnej pravidelnosti, približne v strede je vertikálne „zlomený“. Efekt alebo iný zámer? „Chcel som, aby sa jednotlivé miestnosti otáčali za slnkom. A zároveň mala byť stavba ohľaduplná k susednej zástavbe, aby im neprekážala vo výhľadoch, “ prezrádza architekt a zároveň investor. Dodržaný odstup od susednej parcely vytvoril miesto pre chodníček vedúci okolo domu. Aj zadná strana má rovnako pekne udržiavaný, o kúsok vacší „plácok“ okrasnej záhrady ako vpredu. Jemnocit k prostrediu deklaruje aj niekoľko zachovaných stromov na pozemku. Nie síce na pôvodnom mieste, len sa presunuli o pár metrov ďalej, aby pekne „rámovali“ parcelu a robili prirodzenú vizuálnu bariéru od susedného pozemku. Terasa si zo zadnej strany vyárendovala celú šírku obytného prízemia, dokonca aj kus naviac, tiahne sa až k susednému plotu. Domáci jej hovoria letná terasa, pretože vďaka severovýchodnej orientácii je tu najmä v horúcih dňoch veľmi príjemná klíma. Princíp nepravidelnej architektúry reprízuje aj z tejto strany. Nepôsobí však vonkoncom prvoplánovo či nebodaj disharmonicky, pri kreovaní architekt totiž použil funkčnú logiku.

Pre domácich

Cez presklený vstup sa vraciame do obývačky, aby sme sa posunuli o podlažie vyššie, do súkromných priestorov domácich. Nachádzajú sa tu dve detské izby, rodičovská spálňa, hygienické aj úložné priestory. Všetko, čo štvorčlenná rodina na komfortnú existenciu potrebuje. Plus niečo navyše. Panoramatické priehľady smerom von sú vizuálna nadhodota na nezaplatenie. No ešte nie sme na konci prehliadky. Schodisko pokračuje o úroveň vyššie do neveľkej galérie, aktívne prepojenej s interiérom ale aj s vonkajškom. Jedna obvodová priečka je zo skla a tak ako v obytnom prízemí napojená na ďalšiu terasu. S ešte krajšími a vzdialenejšími perspektívami do okolia.

Zopár technických

Aj keď dom nie je bezhlavo naprataný najmodernejšími a super drahými technológiami, prevádzkovo sa dokáže správať veľmi úsporne. Architekt sa aj pri technickom riešení držal zlatej strednej cesty. Veľké presklenia sú opatrené účelným tienením, trojkomorové hliníkové okná aj zateplenie obvodových múrov vnášajú do domu veľa tepelného komfortu bez zbytočnej prevádzky hlavného zdroja – plynu. V centrálnom priestore najmä v prechodných obdobiach veľa úžitku, a nielen vizuálneho, prináša závesný dizajnový kozub. Komínovému efektu, aby teplo zbytočne neunikalo do otvoreného schodiska, bránia posuvné panely nenápadne ukryté v stavebnom puzdre za televíznou priečkou. Kým poschodia sa vykurujú radiátormi, obytné prízemie ponechal architekt opticky nerušene, teplo sála cez podlahu. Ak v bývaní dokážete prečítať kus duše jeho nájomníkov, dá sa smelo hovoriť o vydarenom projekte. Transformácia spontánnosti, praktickosti a úprimnosť bez pretvárky je v tomto dome zrozumiteľne čitateľná. Baví dávka jeho asertivity, štipka sebairónie a veľký kus nadhľadu.

Kompletný článok si prečítajte kliknutím na odkaz nižšie.
Článok bol vydaný v časopise DOM A BYT 03/22.