Share

Sám sebe klientom

Sám sebe klientom

Známe príslovie Obuvník chodí bosý sa z času na čas ukáže ako pravdivé. Architekt Tomáš Šebo si ho, našťastie, nevzal za svoje. Pozrite sa, ako vznikal projekt a prebiehala realizácia jeho vlastného domu.

Obvyklý spôsob, ako architekti začínajú spoluprácu s majiteľmi pozemku či nehnuteľnosti, je vypočutie ich predstáv, potrieb a zvyklostí, aby ich preniesli do návrhu bývania. „Beriem klienta ako partnera, načúvam mu a dôležitá je pre mňa jeho spätná väzba na ponúkané riešenia.“ Rovnakým spôsobom si teda sadli s manželkou a s dospelými deťmi a nahlas premýšľali o individuálnych prioritách každého z nich a čo od bývania v rodinnom dome očakávajú. Hoci v špecifických detailoch mal každý inú predstavu, v podstatných veciach sa zhodli. Rovnako to bolo, aj keď spolu navštívili pozemok. Hneď sa dohodli, kde bude situovaná obývačka. Otázne ostalo len to, na ktorú stranu orientovať hlavný výhľad. Smerom na východ do záhrady plnej zelene alebo západne, pozerajúc sa ponad strechy domov na panorámu mesta?

Šalamúnske riešenie
Úzka dlhá parcela vo svahovitom teréne inšpirovala Tomáša k prostému riešeniu. Posunul stavbu domu ďalej od ulice, čím vytvoril komfortnú terasu so záhradou v rovine obývačky. Vyriešil tak dve dilemy naraz – zjednotil výhľad do záhrady i na mesto a rozdelil veľmi dlhú záhradu za domom.

Tvarovanie domu sa postupne odvíjalo od dodržania limitov pozemku, predpísaných odstupov od susedov i ulice aj od zohľadnenia výškového členenia svahu, s prihliadnutím na svetové strany a dobré presvetlenie. „Architektúra domu tvorí akýsi obal našich priestorových predstáv,“ konštatuje architekt. Pôsobí skôr nadčasovo, odpútaná od konkrétneho štýlu.

Priamy kontakt s ruchom ulice ponechali vstupu do dvojgaráže a technickému zázemiu. Spoločenský život v objatí dvoch záhrad sa nachádza o podlažie vyššie, kde má zabezpečené dokonalé súkromie. No paradoxne, interiér je maximálne otvorený svojmu okoliu.

S dobrou klímou
Jednou z podmienok, na ktorých sa s rodinou zhodli, boli prekryté terasy. „Veľmi radi totiž sedíme vonku v záhrade, dokonca aj ked’ prší,“ prezrádza autor návrhu. Preto tvar domu prispôsobil tak, aby prirodzeným spôsobom prekryl presahom horného podlažia sedenie na terase. Takéto riešenie zároveň bráni prehrievaniu interiéru cez veľkoplošné presklené plochy. Je natoľko účinné, že ani po viac ako roku zabývania si nemuseli domáci zadovážiť klimatizáciu.

Otvorený
„Som zástancom názoru, že je dobré zariaďovať interiér postupne, nie siliť, aby bolo všetko rýchlo hotové. Chceli sme sa najprv zžiť s novým priestorom, nechať sa viesť pocitmi a následne podriadiť zariadenie potrebám, ktoré prinesie život,“ vysvetľuje Tomáš a dodáva: „V podstate sme stále v procese. Vývoj stále pokračuje.“ Interiér sa nesie, rovnako ako architektúra domu, v nadčasovom duchu. Prispôsobili mu aj výber neutrálnych povrchov a materiálov. Centrálnym bodom dennej zóny je priestorový kozub. Celý priestor je opticky previazaný s exteriérom. Pôsobí, akoby medzi ním a zadnou záhradou ani nebola hranica. Bývame tu už dva roky a môžem potvrdiť, že stanovený koncept výborne funguje, a zdá sa, že sme si na vlastnej koži overili jeho nadčasovosť,“ uzatvára spokojne architekt.

„Netreba mať stres z postupného zariaďovania a dolaďovania interiéru podľa toho, čo prinesie život v ňom. Priestory zariadené hneď od začiatku až do špendlíkovej hlavičky bývajú často umelé. Je zábavné cítiť v interiéri osobitosť užívateľa aj s jemnými nedokonalosťami. Tie paradoxne môžu pôsobiť originálne a živo. Mám rád interiéry, ktoré sú bez prítomnosti človeka nekompletné. A, naopak, nemám rád tie, ktoré si vystačia samy, tie, kde je človek navyše.“
Tomáš Šebo