Share

S čitateľným obsahom

S čitateľným obsahom

Známe porekadlo o obuvníkových deťoch v tomto prípade neplatí. Architekt Tomáš Šebo «ušil» pre svoju rodinu parádnu obuv. Je prekvapivo pohodlná, nikde netlačí. Ideálna na každodenné nosenie.

«Na vlastnom návrhu sa mi páčila sloboda. Uvedomil som si, že úplne stačí, keď sa dom páči nám.»Tomáš ŠEBO, architekt: «Ak by som si ako klient vyberal architekta na koncept domu, určite by som si vybral takého, ktorý už navrhoval dom pre seba.»
Tomáš ŠEBO

Keď odbočíte z hlavnej cesty do spleti jednosmerných ulíc, akoby ste sa posadili na horskú dráhu. Chvíľu sa budete štverať uličkou do kopca, aby vás to za horizontom zasa pekne žuchlo dolu. Južné úbočie nad Bratislavou má svoj neodškriepiteľný šarm, ale aj isté špecifiká. Rovinaté pozemky tu v ponuke veľmi nedržia. Pred pár rokmi si v tejto vychytenej štvrti vyhliadol architekt Šebo spolu s kolegom neveľký pozemok. Ako inak, svahovitý. No bol prístupný z oboch koncov, čo nahrávalo ich zámeru rozpoliť si ho na bývanie. A tak sa z kolegov po čase stali aj susedia. Na bránke na dolnom konci dnes nájdete menovku Šebovcov.

V kaskádach
Keď sa architekt Tomáš Šebo pustil do konceptu vlastného domu, mal už za sebou zopár desiatok vydarených klientskych návrhov. To bol sľubný predpoklad na úspešný vlastný projekt. I keď, na druhej strane, to podľa neho «bol aj veľký záväzok». Mal však dobrú spätnú väzbu od rodinných oponentov. Pričom, ako sám tvrdí, najlepším konzultantom mu bola v tom čase dospievajúca dcéra. Keďže parcela nie je extrémne široká, musela sa prispôsobiť hmota domu aj samotná dispozícia. Tomuto riešeniu však ideálne nahrával členitý terén. Celé spodné podlažie sa do neho s chuťou zahryzlo ako do šťavnatého jablka. Táto úroveň kopíruje ulicu, preto sa tu riešili v prvom rade komunikačné zóny. Okrem dvojgaráže je tu situovaný aj hlavný vstup do domu. Polo zapustené podlažie obsahuje ešte vstupnú halu, technické zázemie, úložné priestory a hosťovskú izbu s príslušenstvom. Trojmetrový výškový rozdiel medzi ulicou a obytným prízemím nie je z uličného pohodu nijak nápadne exponovaný. Od bránky je viditeľná iba spodná tretina domu. O úroveň vyššie dom od ulice «odskočil». Terén nad garážou sa dorovnal vykopanou zeminou, čím vznikol prirodzený priestor pre okrasnú záhradu.

Splývaný celok
Zo vstupnej haly spodného podlažia sa presúvame o úroveň vyššie, do dennej časti. Celé poschodie sa správa veľmi otvorene, je takmer bez vizuálnych bariér. Pôsobivé vnemy umocňujú z dvoch strán celoplošné priehľady do záhrad, čím interiér s exteriérom nenútene splývajú do jednotného celku. Nech sa tu usadíte kamkoľvek, stále máte pocit, akoby záhrada prechádzala obývačkou. Harmonicky pôsobia aj horizontálne roviny priestoru. Kým vizuálne «teplo» sála z dubovej podlahy, strop si dovolil trochu industriálnej extravagancie v podobe obnaženého betónu. Ten pôvodne vôbec nebol v pláne, no jeho surová podoba spravila na investorov dojem. Večernú atmosféru dotvára svetelná scéna. Je však iba natoľko sofistikovaná, aby si s ňou užívatelia dobre rozumeli. Priestor obývačky a jedálne je zajedno na celú dĺžku dispozície, iba kuchynský kút sa decentne separoval v zalomenom rohu.
Veľmi prívetivo pôsobí aj zvolený mobiliár. Nenájdete tu expozíciu luxusných značiek. Až na jednu výnimku — sedaciu zostavu. Ako tvrdia domáci, pri jej výbere zavážila najmä ľahkosť jednotlivých dielov, ktoré sa dajú bez väčších problémov presúvať podľa potreby V tejto domácnosti nemajú problém kombinovať so sériovo vyrobenými kusmi alebo so staršími solitérmi, ku ktorým ich viaže citová väzba. Prvoradý bol pocit domova. Vyumelkovaná «katalógovosť» sa tu nekoná, interiér rozpráva veľmi spontánnou rečou. «Mám rád, keď interiér vzniká postupne a je presiaknutý prítomnosťou svojich užívateľov, vtedy je to úprimnejšie a má to šťavu,» prezrádza architekt svoj recept na zariaďovanie.

Ohľaduplný
Posuvným oknom z jedálne vychádzame na vzduch. Juhozápadne orientovanú obytnú terasu chráni pred poveternostnými vrtochmi previs vyššieho podlažia. Terasa bezbariérovo pokračuje do okrasnej záhrady

«Z výhľadov do záhrady žijeme celý rok. Tie dve sklenené steny sú tým, kvôli čomu si človek robí dom.»
Tomáš ŠEBO

Jedným smerom sa k vám prihovára známa bratislavská štvrť, opačným sa môžete kochať tvaroslovím domu. Elegantné a nenápadné sivé priečelie osviežuje hra asymetrie. Okná sa nevyrábali podľa «jednakej» šablóny, každé má osobité mierky. Ani dom sa nedrží striktnej pravidelnosti, približne v strede je vertikálne «zlomený». Efekt alebo iný zámer? «Chcel som, aby sa jednotlivé miestnosti otáčali za slnkom. A zároveň mala byť stavba ohľaduplná k susednej zástavbe, aby im neprekážala vo výhľadoch, » prezrádza architekt, a zároveň investor.
Dodržaný odstup od susednej parcely vytvoril miesto pre chodníček vedúci okolo domu. Aj zadná strana má rovnako pekne udržiavaný «fliačik» okrasnej záhrady, o kúsok väčší ako vpredu. Jemnocit k prostrediu deklaruje niekoľko zachovaných stromov na pozemku. Nie síce na pôvodnom mieste, len sa presunuli o pár metrov ďalej, aby pekne «rámovali» parcelu a robili prirodzenú vizuálnu bariéru od susedného pozemku. Terasa si zo zadnej strany vyárendovala celú šírku obytného prízemia, dokonca aj kus navyše — tiahne sa až k susednému plotu. Domáci jej hovoria letná terasa, pretože vďaka severovýchodnej orientácii je tu najmä v horúcich dňoch veľmi prijemná klíma. Princíp nepravidelnej architektúry sa reprízuje aj z tejto strany. Vonkoncom však nepôsobí prvoplánovo či nebodaj disharmonicky, architekt totiž pri kreovaní použil funkčnú logiku.

Pre domácich
Cez sklenený vstup sa vraciame do obývačky, aby sme sa posunuli o podlažie vyššie, do súkromných priestorov domácich. Nachádzajú sa tu dve detské izby, rodičovská spálňa, hygienické aj úložné priestory. Všetko, čo štvorčlenná rodina na komfortné existovanie potrebuje. Plus niečo navyše. Panoramatické priehľady smerom von sú vizuálnou nadhodnotou na nezaplatenie. No ešte nie sme na konci prehliadky. Schodisko pokračuje o úroveň vyššie do neveľkej galérie, aktívne prepojenej s interiérom, ale aj s vonkajškom. Jedna obvodová priečka je zo skla a tak ako v obytnom prízemí napojená na ďalšiu terasu. S ešte krajšími a vzdialenejšími perspektívami do okolia.

Zopár technických tém
Aj ked dom nie je bezhlavo naprataný najmodernejšími a superdrahými technológiami, prevádzkovo sa dokáže správať veľmi úsporne. Architekt sa aj pri technickom riešení držal zlatej strednej cesty. Veľké zasklenia sú opatrené účelným tienením, trojkomorové hliníkové okná aj zateplenie obvodových múrov vnášajú do domu veľa tepelného komfortu bez zbytočnej prevádzky hlavného zdroja — plynu. V centrálnom priestore veľa úžitku — a nielen vizuálneho — najmä v prechodných obdobiach prináša závesný kozub. Komínovému efektu, aby teplo zbytočne neunikalo do otvoreného schodiska, bránia posuvné panely, nenápadne ukryté v stavebnom puzdre za televíznou priečkou. Kým poschodia sa vykurujú radiátormi, obytné prízemie ponechal architekt opticky nerušené, teplo sála cez podlahu. Ak v bývaní dokážete prečítať kus duše jeho nájomníkov, dá sa smelo hovoriť o vydarenom projekte. Transformácia spontánnosti, praktickosti a úprimnosť bez pretvárky je v tomto dome zrozumiteľne čitateľná. Baví dávka jeho asertivity, štipka sebairónie a veľký kus nadhľadu.