Share

O projektoch rozhodujú aj naši klienti

O projektoch rozhodujú aj naši klienti

Architekti Tomáš Šebo a Igor Lichý už dávnejšie zistili, že ak chcú, aby mala budova niečo navyše, musia ju zdevelopovať sami. A tak si niekdajší spolužiaci z Fakulty architektúry STU v Bratislave založili pred jedenástimi rokmi developerskú spoločnosť ITB Development. Aktuálna situácia? „Máme pocit, že sme na stúpajúcej krivke,“ tvrdia spoločne.

Už názov ich administratívnej budovy, kde majú svoju kanceláriu, sa odlišuje od bežného anglického názvoslovia na slovenský spôsob. Wallenrod. V digitálnom svete ešte tak „wallpaper“, to by šlo, ale Wallenrod? Dodajme len, že Konrad Wallenrod a fakt, že budova stojí na Mickiewiczovej ulici v Bratislave, a máme pred sebou vysvetlenie netradičného pomenovania vychádzajúceho z názvu historického eposu veľkého poľského básnika. Na prvom poschodí je už pred návštevníkom skutočný „wallpaper“ a na ňom čiernobiele tváre členov ateliéru. Akosi podozrivo často sa však na ňom vyskytuje známa persóna z encyklopédie architektúry – Le Corbusier. „Tento architekt nie je členom nášho ateliéru, je to len recesia,“ usmieva sa Tomáš Šebo. „Samozrejme, nič proti nemu, je to veľká ikona architektúry dvadsiateho storočia, ale určite nie je pre nás modlou. Aj na jeho príklade vidieť, že genialita ešte nezaručuje fungovanie budov…“ A tak sa obidvaja slovenskí architekti radšej pýtajú potenciálnych klientov, čo chcú, a svojich kolegov, ako spoločne na to.

Trochu iná architektúra
Ozaj, ako na to? Akým obsahom napĺňajú svoje heslo z webovej stránky, že „architektúra je vzrušujúca hra, ktorá nás baví“? „Každý projekt vnímame ako novú šancu pohrať sa so zadaním, vymyslieť nový prístup a stratégiu, čo automaticky generuje trochu iné projekty,“ hovorí Igor Lichý. „Aj preto sa naše projekty navzájom líšia a nedá sa z nich celkom vyčítať ich rukopis. Nechceme opakovať formy, aj keď sú úspešné. To by bola pre nás nuda, hoci niektorých základných princípov sa nechceme vzdať.“
K takým patrí napríklad aktívny prístup ku klientovi. Autori mu dávajú možnosť prejaviť sa na architektúre projektu. Azda najviac sa to ukázalo pri bytovom dome Nový háj v Petržalke, kde si mohli klienti až do hrubej stavby poposúvať balkóny, okná, dvere či priečky. „Oni ovplyvňovali architektúru a my sme ich podnety potom zapracovali,“ dodáva Tomáš Šebo. „Práca nebola len dizajn samotný, ale aj nastavenie systému, ktorý by reálne fungoval. Rola architekta sa pri Novom háji mierne pootočila, a práve toto sú postupy, ktoré nás pri tvorbe bavia.“ Farebne i tvarovo rozihraný Nový háj bol úspešný aj komerčne a zaslúžene získal cenu v kategórii Bytové domy v súťaži CE.ZA.AR 2015. Aj na otázku najobľúbenejšieho projektu autorov by sa ocitol na popredných miestach. „Spokojní sme aj s Domom medzi stromami, ktorý sa dostal medzi nominantov na Cenu Dušana Jurkoviča za rok 2014,“ dodáva Tomáš Šebo. „A hoci medzi projektom a realizáciou uplynulo čiastočne aj zásluhou našich úradov sedem rokov, majitelia sú spokojní – a to najviac poteší. Pri tomto projekte zároveň nemáme intenzívny pocit, že by sme niečo mali meniť. Určite aj preto, že vieme, prečo sme to tak navrhli.“

Všetci sú autori
Obidvaja sú lídri kancelárie, ale nenárokujú si rozhodujúce slovo. Daný projekt je síce pridelený konkrétnemu architektovi, ale jeho dizajn vzniká na mítingoch počas diskusie, na ktorej sú aj štyria, piati architekti. Projekt je pre nich kolektívne dielo, ktorým sa hľadajú najlepšie riešenia a obhajujú nápady. Projekt sa tak postupne posúva a kryštalizuje do výsledku. „Ani by som nevedel odpovedať na otázku, kto je autorom konkrétnej budovy. Najpresnejšia odpoveď by asi bola – všetci. A práve tento spôsob motivuje nielen nás, ale aj našich kolegov. Je iné, keď si do ateliéru zoberiete kresliča, aby rozkresľoval vaše geniálne myšlienky, a iné, keď ho beriete ako plnohodnotného partnera.“ „Na dizajnové mítingy sme začali prizývať aj Imra Vaška, ktorý je z iného architektonického pólu a venuje sa aj experimentálnej architektúre. Je to svieži, nezávislý pohľad na naše veci a často je veľmi trefný,“ tvrdí Tomáš Šebo.

Developerská sekcia generuje čoraz viac práce na stoloch architektov, a preto sa ateliér rozrastá. Nedávno sa uskutočnila reorganizácia architektonickej časti firmy, v ktorej je v súčasnosti šestnásť ľudí. Vytvorili sa tri ateliéry, pričom v každom je senior architekt s tímom mladších kolegov a nechýba ani stavebný inžinier. Kancelária spolupracuje so šiestimi externými architektmi, ako aj s osvedčenými profesistami.

Developer a architekt
Kolektívny dizajnový míting je síce osviežujúci, ale aj obidvaja architekti priznávajú, že sa niekedy natiahne tak, ako by sa inde netolerovalo. A to je jedna z výhod spojenia developer – architekt . Ten prvý, racionálnejší vie pochopiť toho druhého, umeleckejšieho. Developer radšej trochu počká, pokiaľ to bude projektovo naozaj dotiahnuté, architekt sa zase snaží nezneužívať trpezlivosť toho, ktorý prináša prácu. Aký je recept na harmóniu v tomto vzťahu? „Čo sa týka developingu, stále sa obraciame na zdravý sedliacky rozum,“ odpovedá Igor Lichý. „Veď kríza doznela len nedávno a veľa tých, ktorí to počas boomu naivne prepálili, následne skončili. Nepestujeme prehnaný optimizmus, snažíme sa racionálne uvažovať, ako sa môže firma posunúť a čo si môže dovoliť.“ Tomáš Sebo súhlasí, že na trhu je opäť zrejmá konjunktúra s nebezpečenstvom prepálenia, ale zároveň tvrdí, že projekty majú už dnes racionálnejšie jadro. „Dnes už nestačí, aby to developerovi vychádzalo v tabuľke – tá môže byť klamlivá,“ hovorí Sebo. „Nie vždy platí, že keď má viac metrov, tak aj viac zarobí. Projekt musí mať svoje kvality, a preto musím vedieť, kto je môj klient a čo mu viem ponúknuť. Zároveň sa návrh musí páčiť aj nám a vždy sa pýtame, či by sme tam aj my radi bývali. Samozrejme, že zohľadňujeme rozdielny vkus ľudí, veď nie každý chce mať doma betónový strop, ale zároveň sa chceme odlíšiť od bežnej produkcie. No a keď je už odlíšenie príliš extrémne, náš spoločník Ivan Rolný, ktorý nie je architekt, nás skoriguje svojím pohľadom normálneho človeka.“

Nástrahy Bratislavy
Podstatná časť výsledkov kancelárie Architekti Šebo Lichý je v Bratislave, ktorá pripravuje
pre investorov i architektov rôzne nástrahy. Napríklad prílišná všeobecnosť smerového územného plánu, do ktorého politici dodatočne vnášajú svoje podmienky. „Ideálne by bolo, keby sme sa podmienky dozvedeli na začiatku, ešte predtým, ako začneme projektovať,“ tvrdí Igor Lichý. „Neskôr sa už projekty prerábajú a schvaľovanie potom dlho trvá. Bolo by dobré, keby bola Bratislava pokrytá územnými plánmi zón, z ktorých si vieme odčítať, aká je výška zástavby či uličná čiara. Niektorí architekti sa sťažujú, že územné plány zón nie sú spravené kvalitne a niekedy nezmyselne regulujú, ale pre mesto je lepšie mať chyby v územných plánoch zón ako žiadnu reguláciu.“ Na slovenskom stavebnom trhu v ostatnom obobí rezonuje iniciatíva Inštitútu urbánneho rozvoja (IUR), ktorého členom je aj ITB Development, ohľadom poplatkov developerov za rozvoj. Jeho zástupcovia okrem iného tvrdia, že v navrhovanom znení zvýši ceny nehnuteľností. „Developed nie sú v zásade proti poplatkom, veď s nimi sami prišli, ale problém je s pravidlami,“ hovorí Igor Lichý. „Ak by boli dobre navrhnuté, vyriešilo by sa aj neodržiavanie termínov zo strany úradov. Tam by developeri ušetrili na financovaní projektu peniaze, ktoré by mohli dať obci. Preto sme navrhovali: plaťme poplatky, ale nech sú obec a stavebný úrad zaviazaní, že ak nedodržia termín, tak investor má nárok na vrátenie poplatku. Zároveň sme chceli, aby sa peniaze preinvestovali v okolí stavby na opravu ciest a vylepšenie infraštruktúry.“ „Mne sa zase zdá, že niekto nechce jasné pravidlá, ktoré každý dodrží,“ tvrdí Tomáš Sebo. „A to nielen zo strany developera, ktorý by mal platiť, ale aj zo strany mesta, ktoré má peniaze použiť tak, aby developer aj okolie stavby z toho niečo mali. Ako na to aj poukázalo IUR, v mnohých mestách vo svete sa takýto postup uplatňuje a je úplne transparentný. Tu sa zobralo len to prvé – povyťahovať od developerov peniaze, ale načo ich použijeme, do toho nikoho nič nie je. Je to deformácia toho, čo malo kedysi zdravé jadro a teraz to speje k úplnej katastrofe. Dôsledkom budú drahšie byty. A čo sa týka navrhovaného rozponu 10 – 40 eur, ten vytvára priestor na rôzne vyjednávania a netransparentnosť. Skrátka, vnímame to ako veľkú brzdu, ktorá prinesie časovú aj faktickú nepredvídateľnosť. A to sa týka aj stavebného zákona, ktorého pripomienky zo strany Slovenskej komory architektov neboli zapracované.“

Otravný hmyz?
So spomenutými nástrahami metropoly, ktoré sa v menšej miere objavujú aj v ďalších slovenských mestách, súvisí aj postavenie architekta v spoločnosti. A to stále nie je lichotivé. „Investorov, ktorí chápu rolu architekta a jej dôležitosť, je stále veľmi málo,“ myslí si Igor Lichý. „Našťastie, my si môžeme investorov aj vyberať, ale stále je veľa takých, ktorí len potrebujú splniť požiadavky úradov. Nevedia zmysluplne zapojiť architekta do procesu a nechápu, že im môže ušetriť veľa peňazí a zvýšiť hodnotu projektu.“ „Nedostačujúce postavenie architekta vidím najmä pri verejných súťažiach,“ upozorňuje Tomáš Šebo. „V poslednom čase sa tu zvláštnym spôsobom vysúťažilo veľa verejných stavieb, ktoré by všade vo svete boli predmetom verejnej architektonickej súťaže. Je absurdné, že napríklad Starý most robili inžinieri a architekta vôbec k spolupráci neprizvali. Samozrejme, postavenie architektov je lepšie ako v 90. rokoch, ale k dokonalosti to má poriadne ďaleko a stále sú braní ako otravný hmyz.“ A čo bude ďalej? Developerská sekcia ITB Development sa chce aj naďalej pridržiavať zdravého sedliackeho rozumu a architektonická zase prinášať trochu inú architektúru pre svojich budúcich užívateľov. „Veci, ktoré fungujú, chceme rozvíjať,“ hovoria spoločne. „Chceme ešte viac zapojiť ľudí do projektov a prehĺbiť v nich pocit komunity. Hľadať a využívať prvky, ktoré robia architektúru naozaj živou.“

Realizácie – architekti Šebo Lichý

Administratívna budova Pavlova – rekonštrukcia, Námestie I. P. Pavlova 5, Praha, realizácia: 2003
Vista Residence – obytný komplex, Vlčkova ulica, Bratislava, realizácia: 2004
PSA Trnava – automobilový závod, realizácia: 2005
Dom vo vinohradoch – rodinný dom, Limbach, realizácia: 2006 – 2007
Olive Kramáre – polyfunkčný objekt, Stromová ulica, Bratislava, realizácia: 2007 – 2008
Tulipán – Hotel a reštaurácia, Štúrova ulica, Bratislava, realizácia: 2008
Dom s átriom – rodinný dom, Limbach, realizácia: 2009 – 2010
Dom s výhľadom – rodinný dom, Prievidza, realizácia: 2010 – 2011
Dom s terasou – rodinný dom, Limbach, realizácia: 2010 – 2011
Double view house – rodinný dom, Koliba, Bratislava, realizácia: 2010 – 2012
Wallenrod – administratívna budova, Mickiewiczova ulica,Bratislava, realizácia: 2011 – 2012
Detvianska – Polyfunkčný objekt, Bratislava-Rača,realizácia: 2011 – 2012
Záhradný pavilón – Stupava, realizácia: 2012
Látkovce – areál pre chov koní, Bánovce nad Bebravou,realizácia: 2012
Dom dvoch tvárí – rodinný dom, Koliba, Bratislava, realizácia: 2012 – 2013
Dom medzi stromami – rodinný dom, Bratislava, realizácia: 2012 – 2013
Business garden Štefánikova – Administratívna budova, rekonštrukcia, Štefánikova ulica, Bratislava, realizácia: 2012 – 2013
Dornyk – Bytový dom, Ivánska cesta, Bratislava, realizácia: 2012 – 2013
Nový háj – Polyfunkčný bytový dom, Starohájska ulica, Bratislava, realizácia: 2012 – 2014
OC Brezno – obchodné centrum, Brezno, realizácia: 2013 – 2014