Share

Naši klienti si byty tvoria sami

Naši klienti si byty tvoria sami

V slovenskom priestore sú tak trochu exoti. Firma,ktorú založili, totiž dokázala prepojiť architektúru s developmentom. Výsledkom sú oceňované stavby,ktoré udávajú smer. S architektmi Tomášom Šebom a Igorom Lichým zo spoločnosti ITB development sme debatovali o bytovkách, bratislavskom prístave, ale aj architektúre ako takej.

 

Vaša firma má viacero netradičných čŕt. Napríklad svojich klientov nechávate zasahovať do vašich projektov, napríklad do dispozície bytov. To ste sa naučili v zahraničí?

Tomáš Šebo: Nie, to sme si vymysleli sami (úsmev).

Igor Lichý: Pri našom prvom developerskom projekte, čo bola luxusná rezidencia, sme chceli získať čo najviac klientov, a tak sme sa im usilovali ponúkať širšie spektrum služieb. Popri tom sme si uvedomili, že bežný prístup, nazvem to konfekčné byty, nemusí všetkým vyhovovať a že existuje diera na trhu, čosi, čo nikto neponúka. A tento nadštandard sa ukázal ako veľmi flexibilný koncept.

 

Je pre vás zaujímavý aj inak ako biznisovo?

Tomáš: Keď napríklad zoberiem Nový háj (bytovka v Petržalke, za ktorú v roku 2015 získali cenu CE.ZA.AR – pozn. red.),tak okrem toho, že nám tento koncept tesne po kríze priniesol viac klientov a že sme zistili, že je s nimi dobré komunikovať aj o inom než len o farbe obkladačiek, vstupovali nám ich požiadavky priamo do výrazu stavby, takže nám to dalo spätný impulz aj ako architektom.

Igor: Je to pre nás filozofia. Neriešime konkrétny dizajn, do ktorého sa snažíme natlačiť človeka, ale vymýšľame algoritmus, ktorý klient použije a vygeneruje si vlastnú fasádu aj pôdorys.

Tomáš: Nastaviť algoritmus je však na nás, snažíme sa nájsť čosi, čo v tejto konkrétnej lokalite, na tomto konkrétnom projekte, môže byť pre ľudí zaujímavé. A tiež nájsť dizajnový rámec, ktorý je pre každý projekt charakteristický. Napríklad bytové domy v projekte Kolísky v Záhorskej Bystrici sme nechali obrásť zeleňou viac než zvyčajne a vymysleli sme systém, že si ľudia môžu pod oknami pestovať bylinky. Inšpirovali sme sa väčšou blízkosťou vidieka.

 

Vyznieva to ako veľmi kreatívny, no zároveň aj dosť náročný proces. Už ste pri tom aj prestrelili?

Igor: Samozrejme, pre developera je to komplikácia. Je náročné manažovať to, keď je tých požiadaviek veľa. V každom projekte hľadáme správnu mieru.

Tomáš: Na našom vlajkovom projekte Gansberg napríklad umožňujeme klientom oveľa väčšiu mieru zásahov ako pri projekte Mamapapa, ktorý je určený pre úplne inú príjmovú skupinu. Na Gansbergu sa veselo spájajú byty, oveľa viac sa zasahuje do dispozícií. No máme tam zas tak nastavený architektonický jazyk, že aj keď sa v byte prehádže dispozícia, výraz tej budovy to znesie. Je to pre nás celé veľmi objavné. Lebo na architektúre vás učia, že architekt je ten, kto má stavbu harmonicky nadizajnovať, čím ju zároveň zakonzervuje. My však robíme domy, ktoré sú určitým spôsobom živé.

 

Patríte k jedným z mála slovenských architektov, ktorí sú zároveň aj developermi. Ako laik to považujem za veľmi prirodzené spojenie, no takmer sa u nás nevyskytuje. Prečo?

Tomáš: Je fakt, že je to menšinový žáner. Nám to však tiež pripadalo prirodzené, zdalo sa nám, že tak dosiahneme lepšie výsledky ako konkurencia. Začínali sme v roku 2004 a v tom čase sa u nás v architektúre ešte bežne robili psie kusy. Pre mnohým z tých „klasických“ podnikateľov vtedy absolútne nebolo prioritou dostať do projektu kvalitu, klásť dôraz na prostredie. To bolo pre nich čosi abstraktné.

Igor: „Podnikateľské baroko“ bolo vtedy úplne bežným štýlom a my sme mali jednoducho pocit, že to vieme robiť lepšie ako developeri. A mali sme aj skúsenosť zo zahraničia. Know-how, ktoré bolo treba zúročiť.

Tomáš: Každý z nás mal za sebou minimálne štyri-päť rokov v stavebno-developerskom zahraničnom konzorciu. Ja som robil pre francúzsku a Igor pre rakúsku spoločnosť. Tam sme videli, ako sa to robí profesionálne.

Igor: Až v praxi sme však zistili, že pri developmente musíme riešiť omnoho viac ako len architektúru. Marketing, stavebné či obchodné právo…

Tomáš: … k tomu treba, samozrejme, prirátať financie, manažérske zručnosti.

Igor: Development sa vlastne nedá na Slovensku študovať, takže všetci developeri u nás sú samoukovia, obvykle právnici, stavbári alebo ekonómovia. …

 

Kompletný rozhovor si prečítajte kliknutím na odkaz nižšie.

Článok bol vydaný v HN Magazín – číslo 5 ročník 4. z 2.februára